Róbert Bednár
Krajina na okraji záujmu či himalájska republika medzi Čínou a Indiou. Takto by sa dal opísať Nepál, štát, ktorý sa do pozornosti médií nedostáva často. V posledných dňoch sa však situácia výrazne zmenila.
Nepál v uplynulých dňoch zažil najväčšie pouličné nepokoje za posledné roky. Do ulíc Káthmandu a ďalších miest vyšli tisíce mladých ľudí, väčšinou študentov a príslušníkov generácie Z, ktorí obviňujú vládu z korupcie, nekompetentnosti a pokusov umlčať kritiku. Protesty vyústili do násilných stretov s políciou, ktorá proti demonštrantom nasadila slzný plyn, gumové projektily aj vodné delá. Podľa miestnych médií si zásahy vyžiadali najmenej 19 obetí a desiatky zranených.
V článku sa dočítate:
- čo je dôvodom vypuknutia protestov;
- ako funguje krajina s viac ako 140 úradnými jazykmi;
- prečo je v krajine viacero komunistických strán.
Protesty otriasajú krajinou
Nepálska federatívna demokratická republika, ako znie oficiálny názov, zažíva už dlhšie obdobie chronickú politickú nestabilitu. Od roku 2008 už mala 14 vlád, žiadna však nevydržala vo funkcii plných päť rokov, upozorňuje lokálny Nepalkhabar.
To hlboko podkopáva dôveru občanov v demokratický systém. Frustrácia z korupcie, neefektívnosti a zlého spravovania sa kumulovala, čo vyvolalo podobné protestné vlny už vo februári a apríli tohto roku 2025. Niektorí bývalí prodemokratickí aktivisti už volajú po návrate kráľa.
„Pridala som sa k tomuto hnutiu nie preto, že by som verila, že sa kráľ vráti a veci zlepší, ale kvôli tomu, ako sa v krajine zvýšila korupcia a degradácia a ako sú naše deti nútené migrovať do zahraničia. Som taká sklamaná, že som nemala inú možnosť ako vyjsť do ulíc,“ povedala pre The Guardian aktivistka Sunita Chudal.
Zakázané sociálne siete i korupcia
Za bezprostredný spúšťač súčasných protestov sa považuje krok vlády premiéra K. P. Šarmu Oliho z 4. septembra, keď Nepál
