Denník NPäťstoročnú technickú pamiatku Banskej Bystrice oživujú odborníci, aktivisti, mesto aj súkromný vlastník

Oliver RehákOliver Rehák
6Komentáre
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Na prvý pohľad je to nenápadný blok starých budov hneď pri zjazde z rýchlostnej cesty R1 v severnej časti Banskej Bystrice smerom od Ružomberka. Päťsto rokov tu však fungoval druhý najstarší podnik na našom území exportujúci meď do Európy, ale aj do Indie a Číny.

Medený hámor bol súčasťou Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorá vznikla v roku 1495. So spracovaním medi sa tu skončilo na konci 20. storočia a štátny podnik Rudné bane v roku 2013 predal areál súkromníkom. Ich plány sa nezrealizovali, a tak začal chátrať. Napriek pamiatkovej ochrane boli dokonca niektoré časti areálu asanované.

So situáciou sa nechceli zmieriť niekoľkí odborníci a mladí miestni nadšenci. Od ich prvých aktivít pred ôsmimi rokmi sa zmenilo niekoľko vecí.

Kľúčová zmena sa týka celkového prístupu k najvýznamnejšej technickej pamiatke v Banskej Bystrici. Medený hámor už totiž nie je len témou odborníkov a aktivistov. Do procesu jeho záchrany aktívne vstúpilo mesto aj developer.

Keď sa podarí zladiť záujmy a možnosti všetkých strán, môže z toho byť modelový prípad prístupu k industriálnemu dedičstvu a jeho využitiu v 21. storočí. Zatiaľ to vyzerá nádejne.

Pomohla aj mapa

Na Medený hámor v širšom povedomí upozornilo združenie Čierne diery.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.