Jeho vlastná skúsenosť s rakovinou semenníkov ho priviedla k téme sexuálneho a reprodukčného zdravia a sám sa ako študent medicíny začal aktívne venovať osvete v tejto oblasti. Napísanie knihy bolo preňho bodkou za všetkými vzdelávacími aktivitami, ktoré robil počas vysokej školy.

V knihe Rozumne zmyselne sa venuje sexuálnemu vývinu, zdraviu, bezpečnejšiemu sexu, diverzite, plánovanému rodičovstvu, vzťahom, ale aj bezpečnosti na internete alebo násiliu. Knihu ilustrovala grafická dizajnérka Mária Rojko a vyšla v knižnej edícii Denníka N.

Prvý sex môže byť stresujúca skúsenosť. Nikto ťa možno na prvý sex nepripravil, málokto o ňom rozpráva otvorene.

Tvoj prvý sex vôbec nemusí zahŕňať inú osobu alebo osoby. Tento zážitok si môžeš dopriať aj osamote – masturbáciou. Ak aj máš s masturbáciou skúsenosti, môžeš si ju dopriať napríklad iným spôsobom, ako máš vo zvyku. Experimentovanie, spoznávanie vlastného tela, spoznávanie hudby, ktorá sa ti počas tohto zážitku páči, a tak ďalej, je v poriadku.

Je okej o prvom sexe hovoriť, ale nikomu nedlhuješ žiadne vysvetľovanie. To, či máš sexuálne skúsenosti, alebo nie, nehovorí nič o tvojej hodnote. Nehovorí o nej nič ani to, aký typ sexuálnych skúseností máš. Ak ti má samotné zdôverenie sa so svojimi skúsenosťami spôsobiť stres a úzkosť, je okej o tom nehovoriť. Ak sa ťa na skúsenosti niekto účelovo pýta, je okej povedať, že komunikácia o nich je mimo tvojej komfortnej zóny. Ak na teba niekto v tomto smere vyvíja nátlak, môže to byť známka toho, že pri tomto sa nátlak zrejme neskončí. A je v poriadku ani tomuto nátlaku nepodľahnúť. Nie znamená nie.

Niekedy môžeš takéto otázky dostať, ak chce druhá strana vedieť, akému riziku sexuálne prenosných infekcií (STIs) je vystavená. Toto je veľmi jednoduché preformulovať na: „Aký je tvoj STIs status?“, prípadne: „Ako si na tom so zdravím? Je niečo, čo mám vedieť?“ Toto je, naopak, veľmi žiadaný typ konverzácie pred akýmkoľvek typom sexu.

Ak však prežívaš stres zo samotného sexu, je okej to dať najavo. Môžeš povedať iba „Mám z toho stres,“ a ak nechceš, tak informáciu, že je to tvoj prvý sex, zahrnúť nemusíš. Druhá osoba by v takom prípade mala vyjadriť podporu a prispôsobiť komunikáciu tak, aby nastalo aspoň nejaké uvoľnenie napätia.

Konverzácia pred sexom o tom, ako chceme, aby sex vyzeral, je dôležitá aj kvôli odbúraniu tohto napätia – lepšie sa ide do niečoho, o čom máme aspoň nejaké informácie. Toto však nie je vždy samozrejmosť.

Budem sa opakovať, ale všetko je o súhlase – konsente. Konsent ťa môže elegantne previesť celým sexom. Je to vec komunikácie. A nie je to len o komunikácii pred sexom, ale aj počas neho a po ňom. Je okej zisťovať, či si to druhá strana užíva a ako by spoločný zážitok chcela prispôsobiť.

Neváhajte si ešte pred začatím sexu navzájom odkomunikovať, aké máte preferencie. Čo máte radi, čo chcete skúsiť a čo je, naopak, hranica. Veľmi priaznivé je, keď komunikujete o svojom sexuálnom zdraví – najmä o prípadných STIs a o tom, ako môžete dosiahnuť, aby bol váš sex bezpečnejší. Viem, takáto komunikácia nám nejde prirodzene. Nie sme zvyknutí o sexe rozprávať otvorene a bez rozpakov. No otvorenosť nie je len okej, je doslova žiadaná.

Ak sa počas prvého sexu stane čokoľvek, čo sa ti nepáči, stopni to. Sex nie je vôbec o tom, že máme dokazovať niečo sebe, prípadne druhým ľuďom. Ak ideš do toho s túžbou potešenia, môžeš to dosiahnuť aj takouto spätnou väzbou – to, čo ma najskôr tešilo, mi už je nepríjemné. A ostatní by to mali rešpektovať.

Je v poriadku ísť do prvého sexu s určitými očakávaniami, ale aj bez nich. Pravda je, že len čo máme isté očakávania, na seba aj na druhých môžeme nepriamo vyvíjať nátlak. Je okej to chcieť iba skúsiť. Môžeme sa tak vyhnúť vlastnému sklamaniu z toho, že sex nedopadol podľa našich predstáv.

Prvá sexuálna skúsenosť môže byť najlepším zážitkom, ale aj nemusí. A, prosím, zapamätaj si, že naozaj nemusí a že to je v poriadku. To, že to možno nebolo prvý raz podľa našich očakávaní, neznamená, že ani nabudúce to také nebude. Ak sme vo fáze budovania vzťahu, je úplne v poriadku pocity z prvého sexu komunikovať. Je okej hľadať spolu spôsoby, ako tento spoločný zážitok nabudúce zlepšiť.

Čítate ukážku z knihy Rozumne zmyselne (o tele, sexe a vzťahoch) Richarda Ančica. Kúpiť ju môžete v obchode Denníka N.

Zdravie prsníkov

Tvoje prsníky si zaslúžia pozornosť. Mali by byť vyšetrené počas preventívnych gynekologických prehliadok a od určitého veku (na Slovensku 45 – 75) každé dva roky aj mamografiou. V prípade podozrivých zmien pri vyšetrení prsníkov pohmatom a následným sonografickým (ultrazvukovým) vyšetrením sa môže použiť mamografia aj pred 40. rokom života. Svojho tela sa, prosím, neboj dotýkať. Je predsa tvoje. Poznanie vlastného tela upevňuje vzťah k nemu a vedomie o tom, že je zdravé, ti môže prinášať radosť.

Rakovina prsníka
→ je, žiaľ, veľmi častým ochorením a čoraz častejšie je diagnostikovaná aj v mladšom veku. Preto sa neboj poznávať svoje prsníky. Len ak sa s nimi zoznámiš, dokážeš posúdiť prípadné zmeny na nich. Spozorovanie týchto zmien dostatočne skoro môže byť kľúčové pri následnej liečbe. Samovyšetrenie prsníkov je jednoduché a ukážem ti, ako na to:

• Vyšetrenie svojich prsníkov rob raz mesačne, po skončení menštruácie. Ak ho budeš robiť počas menštruácie, môžeš na prsníku nahmatať tuhšie oblasti, ktoré však fyziologicky súvisia s menštruačným cyklom a hormonálnymi zmenami.
• Po sprche sa postav pred zrkadlo a pozoruj. Tvoje prsníky by mali byť symetrické a mali by mať hladký povrch.
• Na strane, kde vyšetruješ prsník, môžeš zdvihnúť ruku nad hlavu. Koža prsníka sa napne a ty na nej môžeš ľahšie spozorovať nepravidelnosti.
• Jednou rukou si pridrž vyšetrovaný prsník, druhou ho začni jemným krúživým pohybom prehmatávať. Použi dva alebo tri prsty – najskôr budeš prehmatávať viac povrchovo, potom miernym tlakom prehmatáš aj hlbšie časti prsníka tak, aby ťa to nebolelo. Je dôležité vyšetriť celý prsník vrátane okolia bradavky a časť prsníka pod bradavkou. Je na tebe, akú postupnosť pri prehmatávaní zvolíš – môžeš napríklad začať v okolí bradavky a špirálovito prehmatať celý prsník, prípadne špirálovito prehmatať prsník a skončiť v oblasti bradavky.
• Potom zdvihneš ruku nad hlavu na tej strane, na ktorej prsník vyšetruješ. Vyšetrenie môžeš zopakovať a prehmatáš aj podpazušie – tam sú lymfatické uzliny.
• Vyšetríš rovnakým spôsobom aj druhý prsník.

Dávaš pozor na:

• zmenu farby kože; ak je niekde oranžová a takej štruktúry, akú má šupka pomaranča, treba spozornieť,
• hrčky; môžu byť hlbšie, ale aj povrchovejšie, výtok z bradavky, ktorý nemá byť hnisavý ani krvavý.

Nie každá zmena na prsníkoch znamená rakovinu prsníka. Veľmi časté sú cysty, ktoré nespôsobujú problémy, a aj tie sa pri nahmataní javia ako hrčka. Ak spozoruješ zmeny, je dôležité nespanikáriť a ísť na gynekologickú prehliadku.

Vyššie riziko rakoviny prsníka je vtedy, ak sa už vyskytla v rodine – môže mať totiž aj genetické príčiny. V súčasnosti vieme toto genetické riziko posúdiť a prsníky prípadne sledovať už skôr a častejšie. Niekedy sa ženy rozhodnú aj pre chirurgické odstránenie prsníkov a ich prípadnú náhradu implantátmi, ak sa u nich takéto zvýšené riziko zistí.
Väčšie prsia neznamenajú vyššie riziko rakoviny.

Väčšina prípadov rakoviny prsníka sa týka cisrodových žien. Približne 1 % prípadov sa však týka cisrodových mužov, pretože v určitej miere máme prsné žľazy všetci.

MUDr. Richard Ančic

Študoval na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Zvolili ho za lokálneho koordinátora pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vrátane HIV a AIDS, neskôr sa stal národným koordinátorom a v spolupráci s Ligou proti rakovine pripravoval podujatia pre verejnosť a školy. Absolvoval niekoľko školení a profesionálnych stáží a ako tréner viedol workshopy na tému sexuálneho a reprodukčného zdravia na viacerých medzinárodných podujatiach. V roku 2023 zaviedol v Slovenskej asociácii študentov medicíny projekt komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy, čím rozšíril ponuku workshopov pre školy. V témach sexuálnej výchovy vyškolil viac než 50 študentov a študentiek medicíny zo všetkých štyroch slovenských lekárskych fakúlt. Žije v Českej republike a pracuje na neurológii.