Matúš Kostolný
Monika Tódová a Marián Leško spolu napísali knihu Ficokracia. Záležalo nám na tom, aby si ľudia uvedomili mieru ohrozenia a nebezpečenstva, ktoré Robert Fico predstavuje, hovoria.
Spoločne ste napísali rozhovorovú knihu. Koľko hodín rozhovorov je za tým?
Monika Tódová: Počítala som to a vyšlo mi, že to je viac ako dvadsať hodín. Začali sme vo februári a skončili sme na konci júla v Tatrách. Okrem nahrávania veľa času zobralo editovanie, čo bola nakoniec tá najhoršia robota. Samotné rozhovory boli príjemné.
Marián Leško: Zrejme sa ľudia, ktorí išli okolo, čudovali, či pracujeme alebo sa zabávame. Často sme sa smiali a dúfam, že to bude poznať aj v knihe.
Monika, pre teba je to vôbec prvá kniha. Maroš je spisovateľ, on má už kníh niekoľko. V čom je to iné ako písanie do novín?
Monika Tódová: Je to hrozné. Som veľmi netrpezlivý človek, čo všetci v redakcii vedia. Chcem mať všetko hneď hotové. Asi to súvisí s tým, že roky pracujem v dennom rytme. Domáce spravodajstvo je strašne rýchle. Som na tú rýchlosť naučená a už to, keď som musela prejsť na publicistiku, bol pre mňa šok. Nutne ma to spomaľovalo, čo mi vôbec nevyhovovalo, ale zvykám si.
No a kniha, to bolo ešte iné. V novinách ráno prídeš do roboty, dostaneš tému, do večera ju napíšeš, je to von a môžeš to vlastne pustiť z hlavy. Pri knihe som pochopila, že ju budem mať v hlave pol roka, a na to som si zvykala ťažko. Som rada, že je to za mnou, a neviem, či ešte niekedy budem chcieť písať knihu.
Kniha sa volá Ficokracia. Prečo? Je to odkaz na slovo autokracia alebo je to odkaz na to, že Fico robí nejakú svojskú demokraciu?
Marián Leško: Najbežnejší význam slova ficokracia je, že to je Ficova vláda. Všetci, ktorí žijú na Slovensku, vedia, že tá vláda nie je celkom v poriadku, že ten človek sa za tých tisíc rokov, čo je v politike, vyvíjal z relatívne štandardného politika v demokracii až po človeka, ktorý demokraciu začína vážne ohrozovať.
Pokúsili sme sa tú zmenu zachytiť a nejakým spôsobom systematizovať a charakterizovať. Zdalo sa nám, že ficokracia je vystihujúci pojem, pretože je to ešte stále demokracia, ale už to nie je demokracia neosobná, ale je to ficokracia – teda demokracia, v ktorej jeden človek zohráva priveľkú rolu.
Knihu Moniky Tódovej a Mariána Leška Ficokracia si môžete kúpiť v obchode Denníka N.
V hre bol aj názov Ficokratúra, čo bol, predpokladám, zase odkaz na diktatúru.
Marián Leško: Presne. Keď sme to s Monikou dôkladne preberali, uvedomili sme si, že by to bolo prehnané. Ficokratúrou by sme hovorili, že Fico je diktatúra, a v tom štádiu ešte predsa len nie sme. Nehovorím, že tam nesmerujeme, ale nedá sa povedať, že už je to stav, v ktorom sme sa ocitli. Oveľa vystihujúcejšie je preto z nášho pohľadu Ficokracia, a to aj z estetických dôvodov. Ficokracia je krajší názov než Ficokratúra.
Nie je to prvá kniha o Ficovi. V čom je výnimočná?
Monika Tódová: Výnimočná je v Marošovi.
