Prvá žena v ochranke českého premiéra: Prešla si pekelným týždňom, siahla si na úplné dno

Ako prvá žena v histórii sa odhodlala absolvovať extrémnu záťaž a dostala sa do špičkového tímu Ochrannej služby Polície ČR – elitného útvaru, ktorý má na starosti bezpečnosť ústavných činiteľov. Teraz chráni českého premiéra Petra Fialu.

Fyzická príprava jej trvala pol roka, ale bol to len slabý odvar toho, čo ju čakalo vo finále, ktoré sa nazýva pekelný týždeň. V náročnom teste musela preukázať, že aj nevyspatá a na smrť vyčerpaná dokáže udržať pozornosť, všímať si detaily a zároveň si udržať fyzickú silu.

Nakoniec to zvládla a prekonala aj predsudky, ktoré mali niektorí jej kolegovia.

„Keď som všetko splnila a prešla som tým, dosť som odstránila predsudky a už mi nikto nepovie, že by som na tú prácu nemala. Dokázala som to,“ vraví prvá žena, ktorá sa dostala do ochranky českého premiéra.

Jej meno na žiadosť polície z bezpečnostných dôvodov nezverejňujeme.

V rozhovore sa jej pýtame:

• ako prebieha „pekelný týždeň“ a čo je na ňom najťažšie;
• ako sa búrajú predsudky u mužov, ktorí sú špičkou českej ochrannej služby;
• čo ich na novej kolegyni-žene najviac znervózňovalo;
• z čoho boli politici najviac zmätení, keď videli v ochranke na pohľad „krehkú blondínku“;
• ako sa riešia konflikty s ľuďmi počas kampane premiéra.

Prečo ste sa rozhodli chrániť ústavných činiteľov? Čo vás k tomu motivovalo?

Mám strednú policajnú školu. Vždy som chcela pomáhať ľuďom, byť prospešná, mať dôležitú prácu. V maturitnom ročníku ma zaujala ochranná služba a začala som v nej. Postupne som zistila, že je tu top odbor ochrany chránených osôb, do ktorého som sa túžila dostať. Najviac ma motivovalo robiť niečo dôležité a byť potrebná, prospešná.

Ste historicky prvá žena, ktorá sa dostala do najužšieho okruhu premiérových ochrankárov. Ako jediná ste zvládli všetky testy a skúšky. Beriete to ako úspech?

Pre mňa osobne je to veľký úspech a splnené prianie. Inak máme ešte jednu ženu – styčnú dôstojníčku – medzi koordinátormi. Tí napríklad komunikujú s rôznymi stranami, riešia programy chránených ľudí. Ale nie sú v „poli“.

Čo to obnášalo, dostať sa do vrcholového tímu, ktorý chráni najvyšších ústavných činiteľov, vo vašom prípade konkrétne premiéra?