Denník N

Konrad Adenauer tvoril nové Nemecko, nadácia s jeho menom pôsobí aj na Slovensku

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nadácia Konrada Adenauera funguje na Slovensku už viac než dvadsať rokov. Medzi jej hlavné ciele patrí šíriť myšlienky demokracie a pripomínať ľuďom, že sú to práve oni, ktorí demokratickú spoločnosť vytvárajú, hovorí zástupkyňa riaditeľa nadácie na Slovensku Agáta Pešková

Nadácia nesie meno po prvom nemeckom kancelárovi. Vedia Slováci, kto bol Konrad Adenauer?

Vedia, ale je ich málo. Aby sme ľudí lepšie oboznámili s touto osobnosťou, rozhodli sme sa preložiť do slovenčiny knihu o jeho živote, ktorú napísal veľký nemecký znalec Konrada Adenauera Hans Peter Schwarz. Túto publikáciu sme vydali v roku 2014 a samotný autor ju bol na Slovensku aj odprezentovať.

V čom sa podľa vás Konrad Adenauer najviac pričinil o vznik Nemecka, aké ho poznáme dnes?

Bol spoluzakladateľom a prvým predsedom Kresťansko-demokratickej únie Nemecka. Jeho veľká zásluha je, že sa pričinil o to, aby Nemecko po druhej svetovej vojne opäť povstalo z vojnových ruín a rozvíjalo sa v prosperujúcu demokratickú krajinu.

Aké základné hodnoty zastáva Nadácia Konrada Adenauera?

Sme pobočkou nemeckej politickej nadácie, ktorej úlohou je poskytovať občianske a politické vzdelávanie a ktorá je blízka kresťanským demokratom (CDU). S touto stranou vyznávame podobné hodnoty ako sloboda, spravodlivosť, solidarita. Na Slovensku sme začali pôsobiť po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 a našimi aktivitami sa snažíme, aby sa demokracia na Slovensku viac prehĺbila, aby ľudia boli v tej oblasti vzdelanejší a aby vedeli, ako demokracia funguje. Je dôležité uvedomiť si, že demokracia nie je raz a navždy daná a funguje podľa toho, akí sú ľudia, ktorí ju vytvárajú.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Agáta Pešková

je zástupkyňou riaditeľa nadácie pre Česko a Slovensko. Vníma rozdielne postoje k migračnej kríze v Nemecku a na Slovensku a výsledky posledných parlamentných volieb považuje za výzvu aj pre nadáciu.

Čo považujete za doposiaľ najväčší úspech nadácie v rámci Slovenska?

Podujatí, ktoré sme za tých dvadsaťtri rokov zorganizovali alebo sa na nich spolupodieľali, je veľa. Zapájali sme sa do prípravy vstupu Slovenska do NATO a EÚ, organizovali sme diskusie, prednášky pre verejnosť, podporovali sme osobnosti a politické strany, ktoré sa zaslúžili o vstup do NATO a EÚ, pravidelne sme na verejných kolokviách informovali o procese prístupových rokovaní a  o samitoch EÚ. Nezabudnuteľné bolo prvé takéto veľké verejné stretnutie v roku 1998 s Mikulášom Dzurindom, krátko po jeho vymenovaní za predsedu vlády, keď Slovensko po páde Vladimíra Mečiara prejavilo vážny záujem o členstvo v EÚ. V ďalších rokoch sme spolu s hlavným vyjednávačom vstupu do EÚ Jánom Figeľom mohli informovať o tom, ako Slovensko úspešne napreduje v prístupovom procese. Po našom začlenení do EÚ tieto podujatia pokračovali a boli venované aktuálnym témam súvisiacim s členstvom v Únii. Návrat Slovenska do Európy sme v nadácii považovali za jednu z najvýznamnejších udalostí, ku ktorým sme mohli aktívne prispieť. Za najväčší úspech dnes považujeme to, že sme spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami, s našimi mnohými partnerskými organizáciami a osobnosťami zo Slovenska či z iných krajín podporili rozvoj občianskeho povedomia, zmysel pre spoločné európske hodnoty, záujem o spoločné dobro, a tiež aktívnejší prístup kresťanov k verejnému životu. Tešíme sa, že môžeme spolupracovať s mnohými angažovanými, šikovnými mladými ľuďmi, ktorí majú odvahu a chuť zapájať sa do verejného a politického života.

Aké nové projekty pripravujete do budúcnosti?

Prešlo niekoľko týždňov od parlamentných volieb, ktoré nás postavili do novej reality. Po prvý raz od roku 1990 nie je v parlamente zastúpená kresťanská demokracia a na druhej strane viac ako 8 percent voličov odovzdalo svoj hlas extrémnej pravici. Obidve tieto skutočnosti sú pre nás novou výzvou, ktorej chceme prispôsobiť našu činnosť. Naše vzdelávacie aktivity zameriame viac na mladých ľudí, aby sa lepšie dokázali zorientovať v aktuálnej politickej situácii, aby nezostali ľahostajní, ale sa učili zapájať do života spoločnosti, ktorej sú súčasťou. Inšpirujúci je pre nás systém občianskeho a politického vzdelávania na celoštátnej, krajinskej i obecnej úrovni, aký funguje v Nemecku. V súvislosti s výsledkami volieb chceme spolu s našimi partnermi hľadať možnosti, ako podobný systém postupne zavádzať aj u nás. Ďalšou významnou témou bude téma sociálneho trhového hospodárstva, ktorej sa plánujeme venovať aj v rámci neformálnej pracovnej skupiny a postupne zverejňovať jej návrhy a postrehy. O našich aktivitách informujeme na stránke www.kas.de/bratislava.

Nadácia má ďalších 80 pobočiek po celom svete, spolupracujete na projektoch aj s nimi?

Činnosť zahraničných kancelárií našej nadácie sa koncentruje predovšetkým na prácu v tej krajine, v ktorej sa daná pobočka nachádza. A tak je to aj u nás. Pred niekoľkými rokmi sme začali spolupracovať s kanceláriami v Českej republike a Maďarsku a  organizovať spoločné regionálne konferencie, ktoré sa konajú striedavo v niektorej z týchto troch krajín. Jednu takú konferenciu, na ktorej sa stretli zástupcovia mládežníckych politických organizácií, sme mali minulý rok v marci v Bratislave. Tento rok bolo podobné stretnutie v Cadenabbii v Taliansku. Podujatie sa konalo vo vile, kde trávieval svoje letné dovolenky a rád sa zdržiaval Konrad Adenauer. S inými kanceláriami spolupracujeme len výnimočne.

Spolupracujete aj s nemeckým veľvyslanectvom, prípadne s Nemcami žijúcimi na Slovensku?

Áno, najmä vtedy, ak má prísť dôležitý hosť z Nemecka a pripravujeme pre neho program stretnutí. Zúčastňujeme sa aj niektorých aktivít, ktoré robí ambasáda. V roku 2004 tu bola na návšteva súčasná nemecká kancelárka Angela Merkelová, v tom čase predsedníčka frakcie CDU-CSU, a my sme pre ňu v spolupráci s veľvyslanectvom pripravovali program stretnutí so slovenskými politikmi.

Ako na vás Angela Merkelová zapôsobila?

Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie. Mala som možnosť byť aj pri niektorých rozhovoroch a zanechalo na mňa veľmi hlboký dojem, ako sa živo zaujímala o naše reformy, napríklad o projekt rovnej dane, ktorý jej prezentoval vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Mala veľký záujem a bolo vidieť, že na svoju zahraničnú cestu prišla veľmi dobre pripravená.

Ako by ste opísali súčasné slovensko-nemecké vzťahy?

Vždy sa dali vnímať ako veľmi dobré, možno k istému napätiu došlo dôsledkom migračnej krízy, keď Slovensko, ktoré má minimálne skúsenosti s utečencami, zaujalo obrannú pozíciu.

Deväťdesiat percent Nemcov je podľa prieskumov za prijatie vojnových utečencov. Prečo sú podľa vás Nemci v otázke migračnej krízy tolerantnejší ako Slováci?

Vyplýva to najmä z toho, že nemáme s utečencami toľko skúseností, ako majú Nemci, takže je to strach z neznámeho, strach z niečoho, čo sa možno ani nedá racionálne vysvetliť. V skutočnosti je to len z nedostatku osobnej skúsenosti. Na druhej strane každému iste napadne, koľko Slovákov v minulosti emigrovalo zo Slovenska. Boli takisto v pozícii emigrantov, ale druhá strana ich prijímala.

Pracujete aj na projektoch týkajúcich sa migračnej krízy?

V spolupráci s Nadáciou Antona Tunegu sme zorganizovali veľkú verejnú prednášku sýrskeho patriarchu Gregoriosa III., ktorý opisoval situáciu v Sýrii z pozície človeka, ktorý tam žije. Konala sa v Bratislave v máji 2015 a zúčastnilo sa jej vyše sto ľudí. Podieľali sme sa tiež na konferencii o náboženskej slobode, organizovala sa vo februári tohto roku.  Pred časom sme tiež podporili projekt našej partnerskej organizácie Spoločenstva Ladislava Hanusa nazvaný „Veslovanie pre Sýriu“.

Rozhovor vyšiel v prílohe, na ktorej spolupracovali Denník N a Nadácia Konrada Adenauera.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie