Obama aj Clintonová sú opatrní, Trump napriek nejasnému motívu strelca hovorí o radikálnom islame
Barack Obama ako odchádzajúci americký prezident opäť hovorí o sprísnení zákonov týkajúcich sa držania zbraní.
Nebolo to prvýkrát, čo Barack Obama predstúpil pred novinárov, aby vyjadril svoju sústrasť rodinám obetí, ktoré prišli o život počas masovej streľby.
Za osem rokov Obamovho pôsobenia v prezidentskom úrade došlo k 14 podobným tragédiám. V Amerike sa strieľalo a zabíjalo v škole, v kostole, v kine aj na vojenskej základni. Tentoraz si útočník za svoj cieľ vybral gay klub.
Obama v nedeľu čin odsúdil a vyzval na zmenu pomerov, aby k podobným útokom už nedochádzalo. Vyčíňanie Omara Mateena v Orlande označil za teroristický čin. Nespomenul však možnú motiváciu útočníka a len uviedol, že bol „mužom plným nenávisti“.
Podobne ako mnohokrát predtým vyzval americký prezident na sprísnenie zákonov týkajúcich sa vlastníctva zbraní.
„Tento útok nám znova pripomína, aké ľahké je pre niekoho dostať sa k zbrani, ktorou môžu zabiť ľudí. A my sa musíme rozhodnúť, či toto je krajina, v ktorej chceme žiť. Aj naša nečinnosť bude odpoveďou,“ povedal Obama.
Obmedziť zbrane
Obama sa už dlho snažil presvedčiť zákonodarcov, aby obmedzili dostupnosť zbraní, a to obzvlášť pušky útočného typu, ktorú použil Omar Mateen aj mnohí útočníci pred ním.
Po masakre z roku 2012 v americkom Newtowne, pri ktorom na základnej škole zomrelo 28 ľudí, bola kampaň za zákaz predaja týchto zbraní veľmi silná. Skončila sa však neúspešne, keď reštriktívne opatrenia ohľadom predaja zbraní nezískali dostatočnú podporu v americkom Kongrese.
Pozornosť vzbudila minulý rok aj kampaň odporcov zbraní, ktorí v New Yorku otvorili obchod s názvom Zbrane s minulosťou.
Namiesto demonštrácií za zákaz zbraní sa snažili ľudí odradiť od kúpy zbrane tak, že na ne dali malý štítok, ktorý prezrádzal, koho už daný typ zbrane zabil. Kampaň fungovala a mnohých od kúpy odradila.
Zakázať moslimov
Podobne ako Obama označila Mateenov útok za teroristický čin aj demokratická kandidátka na prezidentku Hillary Clintonová. Obaja sa však v súvislosti s extrémizmom vyhli spojitosti s islamom.
Zatiaľ čo mnohí demokrati znova začali riešiť sprísnenie kontroly predaja a držania zbraní, republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump sa zameral na hrozbu islamského terorizmu a zopakoval svoju výzvu na zákaz vstupu moslimov do USA. Jeho slová opäť vyvolali veľké pobúrenie, pretože tak urobil v čase, keď skutočný motív strelca z Orlanda nebol jasný.
Trumpovi kritici tiež vyčítajú, že nepredložil žiadny návrh, ktorý by mohol poskytnúť reálne možné riešenie. Podľa nich len zbytočne podnecuje ľudí do diskriminácie moslimov.
Trump však krátko po Obamovom prejave v Bielom dome kritizoval prezidenta, že sa v súvislosti s útokom zámerne vyhol označeniu „radikálny islam“, za čo žiadal jeho odstúpenie.
„Ak rýchlo a múdro nezakročíme, nebudeme mať viac žiadnu krajinu, pretože naši lídri sú slabí. Povedal som, že sa to stane – a iba sa to bude zhoršovať,“ vyhlásil Trump, podľa ktorého v prípade víťazstva Hillary Clintonovej vo voľbách prídu do Ameriky státisíce migrantov z Blízkeho východu.
Tá podľa neho nepoužije označenie „radikálny islam“, pretože „by sa nahneval jej šéf“.
Trump tiež naznačil, že miestna moslimská komunita nesie časť zodpovednosti za to, že mala o násilných sklonoch Mateena vedieť a nahlásiť ho úradom.
„Zistíme, že mnoho ľudí strelca poznalo a vedelo, že to bol pomätenec… že sa niečo také stane,“ povedal Trump v rozhovore pre CNN. „Moslimská komunita z nejakého dôvodu týchto ľudí nenahlasuje.“
Nejasné sú aj Trumpove postoje k LGBT komunite. Hoci o nej vo svojej kampani často nehovorí, v médiách sa objavujú správy, že v tichosti rokuje so zástupcami anti-LGBT hnutí, ktorým sa nepáči rozhodnutie najvyššieho súdu umožniť manželstvo osobám rovnakého pohlavia vo všetkých štátoch USA. Sám Trump toto rozhodnutie označil za „šokujúce“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
