Denník N

Ako nás vidia cudzinci? Pusinková spoločnosť, kde bez kamoša nič nevybavíte

Etnologičky sa rozprávali s viac ako päťdesiatimi cudzincami z celého sveta, ktorí prišli žiť na Slovensko. Vybrali sme šesť vecí, ktoré si na Slovákoch všimli.

Ľudovít Fulla: Revúcka rodina. Slovenská národná galéria. Zdroj: webumenia.sk
Ľudovít Fulla: Revúcka rodina. Slovenská národná galéria. Zdroj: webumenia.sk

„Ste trocha skúpi, ale máte na to právo,“ povedal o Slovákoch Brian z Írska. Ako turistovi sa mu zo začiatku zdalo všetko lacné, keď tu začal žiť dlhodobo a prerátal si príjmy a výdavky priemerného Slováka, zmenil názor.

„Myslím, že vedieť prežiť z tohto typu príjmu Slováci nazývajú slovenský zázrak. Je to ako Ježiš, ktorý nakŕmil množstvo ľudí z piatich bochníkov chleba a troch rýb. Slováci sú neuveriteľní rozpočtári.“

Večer pri pive bežne stretnete dospelých Slovákov, ako sa skladajú po dve – tri eurá, aby zaplatili účet. Každý si pritom dáva pozor, aby zaplatil len toľko, koľko dlží. Keď sa Boran z Turecka ponúkol, že vezme celý účet, nedovolili mu to. Vraj to na Slovensku nie je obvyklé.

Etnologičky Helena Tužinská a Ľubica Voľanská Herzánová zozbierali s ďalšími spolupracovníčkami rozhovory s viac ako päťdesiatimi cudzincami z celého sveta, ktorí prišli žiť na Slovensko. V rámci projektu Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) s názvom In_akosti slovenské s nimi hovorili o tom, ako sa s nami pracuje, žije alebo oslavuje.

Na jednej strane nám Slovákom nastavujú zrkadlo, na tej druhej môžu ich skúsenosti pomôcť ďalším príchodzím pochopiť našu náturu.

Okrem toho, že sme sa z núdze museli naučiť šetriť, si na nás cudzinci všimli aj ďalšie výrazné vlastnosti. Vybrali sme pre vás šesť z nich.

1. Kamošizmus

Cudzincov najviac trápi to čo nás. Zdravotníctvo a neschopnosť úradov. „Bez kamoša sa v spoločnosti nepohnete,“ zhrnula pocity cudzincov Tužinská.

Všimli si, že Slovákom stačí zavolať niekomu, kto má ďalšieho známeho, a ten to potom dohodne, vybaví, zariadi. „V nemocnici na pohotovosti som strávila niekoľko hodín a myslela som si, že zomriem. Slovákom sa také veci nestávajú. Nemusia čakať v rade, niekto po nich príde a zoberie ich do vedľajšej miestnosti, kde ich rieši,“ sťažuje sa Melanie z Nemecka.

Nájsť si u nás priateľov pritom nemusí byť také jednoduché. Takmer všetci cudzinci sa zhodli v tom, že trvalo veľmi dlho, kým ich Slováci vpustili medzi seba. „Ak už vás však medzi seba vpustia, vnímajú vás ako priateľa a po čase pre nich môžete byť rovnako blízki ako rodina,“ hovorí Ľubica Voľanská.

2. Na rodinu nedáme dopustiť

Boran z Turecka mal pocit, že Slováci by pre svoju rodinu urobili čokoľvek. „Hoci spolu nie sú dennodenne, majú prehľad o tom, čo sa deje v živote toho druhého, kontrolujú, či je všetko v poriadku a či niekto nepotrebuje pomoc.“

Naše blízke rodinné vzťahy oceňovali aj cudzinci, ktorí vyrastali v krajinách, kde je rodina veľmi dôležitá, napríklad Indovia alebo ľudia z východnej Európy. Vietnamka Lien si, naopak, pochvaľovala, že naše rodiny nie sú také veľké a autoritatívne. Cítila sa slobodnejšie, pretože sa jej do života nemiešajú ľudia zo širokej rodiny, ako to býva vo Vietname.

Davorin z Bosny, ktorý precestoval celé Slovensko, si všimol, že na dedinách sú rodinné putá ešte silnejšie než v mestách. Zhrnul to v jednej výstižnej vete: „Čím viac na východ, tým viac rodiny.“

Na naše silné rodinné putá sa opačne pozerali cudzinci z niektorých krajín západnej Európy. „Vnímali to ako prílišný zásah príbuzenstva do života,“ hovorí Voľanská. Utopicky na nich potom pôsobila aj idylka z Oravy, kde si známi navzájom pomáhali stavať domy.

Ján Motulko: Záhradná slívnosť III. Slovenská národná galéria. Zdroj: webumenia.sk
Ján Motulko: Záhradná slávnosť III. Slovenská národná galéria. Zdroj: webumenia.sk

3. Božteková spoločnosť

„Keď má niekto v práci narodeniny, tak k nemu príde tridsať chlapov a božtek sprava, božtek zľava, nepredstaviteľné,“ hovorí Jonas z Nemecka. U nich sa vraj bozkávajú iba tí, čo k sebe majú veľmi blízko, a na narodeniny by mu od kolegov pokojne stačilo podanie ruky.

Úplne opačnú skúsenosť má Davorin z Bosny. „U nás je normálne, že aj muži s mužmi sa bozkávajú, a tu sa to poníma, že je to gay.“

Nie každému božteková spoločnosť vyhovuje. Brian z Írska si pochvaľuje, že si Slováci na verejnosti zachovávajú príjemný odstup. „Slováci sú skvelí, pokiaľ ide o státie v rade.“

Na iných to však môže pôsobiť odstrašujúco. Gabriele z Mexika tu chýbala ľudská blízkosť, na zastávkach a v mestskej doprave sa nikto nerozprával a všetci mali buď slúchadlá v ušiach, alebo hľadeli do mobilu.

Melanie z Nemecka má pocit, že naša rezervovanosť je viditeľná aj na našom spôsobe bývania. „Všetko je tu zamrežované. Ploty z kovu,“ čuduje sa Nemka. Jedným dychom však priznáva, že ľudia to možno nerobia preto, lebo sa boja okoloidúcich, ale preto, aby ich niekto nevykradol a čosi im neodniesol z dvora.

4. Posadnutosť titulmi

„Pod každým emailom, ktorý mi prišiel, bol podpísaný inžinier! To dávajú ten titul každému?“ pýta sa Vita z Litvy.

Cudzinci sa čudovali, prečo všade tlačíme svoje tituly. Píšeme ich do mailov, na poštové schránky a používame ich aj pri oslovení. „Pri oslovovaní si ľudia potrpia na pán doktor, na pán magister, dokonca som zažil aj pán bakalár,“ čuduje sa Davorin z Bosny.

Etnologičky sa počas rozhovorov nestretli s tým, že by si niekto našu obsesiu titulmi pochvaľoval. „Korene to má ešte asi v úradníckom aparáte Rakúsko-Uhorska, ktoré bolo skutočne prebyrokratizované,“ hovorí Voľanská.

Cudzincom okrem toho prekážala aj devalvácia našich titulov. Náš bakalársky titul totiž veľakrát nezodpovedá štyrom rokom driny, ako je to na niektorých zahraničných univerzitách. „Bakalár má u nás v súčasnosti takú prestíž, akú mala v minulosti maturita,“ dopĺňa Tužinská.

5. Inakosť prijímame len ťažko

„Všimneš si, že ľudia na teba dosť pozerajú. Bol som skoro ako celebrita,“ hovorí rozpačito Adewale z Nigérie.

Slováci stále nie sú zvyknutí na cudzincov. Ľudia sa síce často obzerajú len zo zvedavosti, občas je však na ich tvári jasne viditeľné aj pohŕdanie. Viacerí cudzinci sa priznali, že sami večer do mesta chodia neradi. Zlé skúsenosti mali najmä viditeľne odlišní ľudia.

Podľa Liena z Vietnamu nie sme svoje zabehnuté koľaje ochotní opustiť ani pri jedle. Vraj neustále jeme len kurčatá. „Jeden deň si dajú krídla, iný deň prsia, prípadne stehno, pričom existuje toľko nových chutí, ktoré by bolo možné vyskúšať!“

Koloman Sokol: Šedivé ráno? Galéria umenia Ernesta Zmetáka Zdroj: webumenia.sk
Koloman Sokol: Šedivé ráno? Galéria umenia Ernesta Zmetáka Zdroj: webumenia.sk

6. Na Slovensku po slovensky

Čo urobí slovenský policajt, ak zastaví vodiča, ktorý vie iba po anglicky? Nechá ho ísť ďalej.

Mohlo by to znieť ako vtip, ale nie je. „Už veľakrát ma nechali ísť, len aby sa so mnou nemuseli rozprávať. Slovenských vodičov pritom zastavovali ďalej,“ hovorí Brian z Írska.

Na úradoch však cudzincov nemôžu len tak poslať domov. Gabriela z Mexika aj Lien z Vietnamu sa zhodli, že vybavovanie povolenia na pobyt bolo „ťažké, nezrozumiteľné a ponižujúce“. O cudzineckej polícii nehovoril spokojne takmer žiadny z cudzincov.

Jazyková neschopnosť, nepružnosť a neprehľadnosť na úradoch nahráva slovenským firmám, ktoré tak domácim, ako aj cudzincom ponúkajú „vybavenie papierov“. „Je to ryža pre sprostredkovateľov, ktorí ťažia z ťažkopádnosti štátu,“ tvrdí Tužinská.

Keď sa cudzinci rozhodli naučiť náš jazyk, Slováci nerozumeli prečo. „Akoby sa cítili natoľko menejcenne, že nie sú hodní, aby sa ich jazyk niekto učil. Veď to neprináša žiaden okamžitý úžitok v kariére,“ opisuje Francúzka Marine.

Ani pocit malosti a skromnosti nás však zatiaľ nedonútil naučiť sa cudzie jazyky, alebo aspoň preložiť úradné tlačivá do jedného medzinárodného jazyka.

Typický Slovák?

Možno by sme očakávali, že z pilotného výskumu vyplynie nejaká charakteristika typického Slováka. Potvrdilo sa však jedine to, že žiadny prototyp Slováka neexistuje. Inak cudzinci rozprávali o ženách, inak o mužoch, inak o kolegoch a nadriadených, inak o tých, čo žijú na vidieku, a o tých, čo žijú v meste.

Každý z cudzincov sa dostal do iného kolektívu a pozoroval nás cez filter svojich vlastných skúseností.

Našu krajinu asi najlepšie vystihuje veta: „Slovensko je zahraničie pre začiatočníkov.“

Znamená to, že mnohé štruktúry v spoločnosti máme rovnaké ako v zahraničí, narodené dieťa vítame krstom, neskôr sa tešíme na svadbe a mŕtvych oplakávame na pohrebe. Od dokonalosti síce máme ešte veľmi ďaleko, ale stále sme k nej bližšie než desiatky iných krajín.

Teraz najčítanejšie