Ján Čurilla píše: Akú dobu to vlastne žijeme?

Bez potreby zahlcovať čitateľov podrobnosťami z trestných konaní vedených proti mne a mojim kolegom mi nedá neinformovať ich o jednej zaujímavej informácii.

Vedenie Úradu inšpekčnej služby podalo na môjho obhajcu Petra Kubinu podnet na disciplinárne stíhanie. Podnet podpísal riaditeľ inšpekcie generál Branislav Zurian.

Nejde o prvú takúto špinavú hru. Už približne pred jedným-dvoma mesiacmi bol na Petra Kubinu spracovaný realizačný návrh na začatie trestného stíhania kvôli tomu, že si dovolil upozorniť niektorých vyšetrovateľov a operatívcov Úradu inšpekčnej služby na to, že za prípadné páchanie trestnej činnosti budú musieť niesť zodpovednosť, pričom poukázal na dĺžku premlčacích lehôt, ktorú stanovuje zákon.

Vedenie inšpekcie sa vtedy nechalo verejne počuť, že vyslovenie pravdivých slov a opísanie inštitútov pevne zakotvených v zákone je nehoráznosť a zbabelý útok obhajcu Kubinu na orgány činné v trestnom konaní pôsobiace v inšpekcii.

Druhým pokusom o zastrašenie môjho obhajcu je tento podnet na Slovenskú advokátsku komoru.

Príčetnému človeku, ktorý nevyrastal v režime Alexandra Grigorijeviča Lukašenka, sa musí po jeho prečítaní až rozum zastaviť a prebehnúť mu mráz po chrbte.

V podnete sa napríklad píše, že Kubina „difamačným, neadekvátnym a invazívnym spôsobom reaguje na výkon pôsobnosti Úradom inšpekčnej služby…“ alebo „… akcentujúc absenciu erudície v oblasti vyšetrovania a nekompetentnosť, nevynímajúc neprimerané ataky na vedenie Úradu inšpekčnej služby, zdôrazňujúc politickú motiváciu…“

Ďalej si všimli, že „komentáre advokáta sa zintenzívnili v júli 2025 na, pre Úrad inšpekčnej služby, neakceptovateľnú úroveň, v ktorej absentujú akékoľvek prvky profesijnej etiky a korektnosti voči orgánu verejnej moci…“

Azda patrón všetkých advokátov odpustí Petrovi Kubinovi, že ako obhajca sa dopustil takej bezočivosti, že si dovolil vo svojich statusoch označiť svojich klientov za nevinných. Vedenie inšpekcie to evidentne nevie „prekúsiť“, keďže aj takéto vyjadrenie obhajcu považuje za neprijateľné, čo vychádza z ďalšej „perly“ tohto právnického paškvilu, citujem: „Zároveň kategoricky a neúmerne svojmu postaveniu advokáta supluje zákonné dispozície sudcovského stavu tvrdením o nevine osoby.“ V akom svete to žijeme, keď vyjadrenie obhajcu, že jeho klient je nevinný, sa považuje za neprimeraný útok na orgány činné v trestnom konaní, ba dokonca aj útok na vedenie inšpekcie?

Inšpekcii prekáža aj to, že „okrem toho sa sarkasticky vyjadruje v relácii na prácu špecializovaného tímu a zároveň voči riaditeľovi Úradu inšpekčnej služby, čím dehonestuje riaditeľa štátnej ustanovizne a policajtov v jeho pôsobnosti…“

Treba povedať, že Kubina nemá až takú ťažkú prácu. Tieto osoby svojimi nezákonnými praktikami dostatočne dlhodobo a účinne dehonestujú nielen seba, ale aj ďalších čestných policajtov zaradených na inšpekcii, s ktorými sa stretávam a ktorí sa od práce tímu Veritas doslova dištancujú a za svojich kolegov sa hanbia.

Je viditeľné, že predstavitelia vedenia Úradu inšpekčnej služby sa nachádzajú v stave približujúcom sa stavu kanadského hokejového trénera, ktorého zverenci dostali vyrovnávajúci gól desať sekúnd pred koncom zápasu. Namiesto toho, aby kompetentní funkcionári zakročili proti nezákonným praktikám niektorých svojich podriadených vyšetrovateľov a operatívcov, útočia na obhajcu Kubinu. Teda na toho, ktorý verejne poukazuje na tieto nezákonné praktiky. Tú nezákonnosť nekonštatujem ja ani Kubina, ale priamo dozorujúci prokurátori vrátane generálneho prokurátora Maroša Žilinku, dokonca aj nestranné a nezávislé súdy.

Prečo sa vedenie inšpekcie nevyhráža priamo sudcom či generálnemu prokurátorovi a nedáva podnet na ich disciplinárne či dokonca trestné stíhanie za to, že si dovolili označiť postup niektorých vyšetrovateľov a operatívcov inšpekcie za nezákonný? Sú azda takí zbabelí, že sa toho boja? Alebo im iba nedochádza to, čo dôjde každému priemerne vzdelanému človeku, keď si prečíta rozhodnutia príslušných súdov a prokurátorov, a ktorý v šíku svojej lojality netrčí z príslušných otvorov dnešných bohorovných papalášov?

Bohužiaľ, žijeme v dobe, keď sa takéhoto nezákonného konania nedopúšťajú len vyšetrovatelia a operatívci Úradu inšpekčnej služby zaradení v tíme Veritas, ktorých si vedenie urputne bráni, ale dokonca aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave.

Azda príčetnosť, čítanie s porozumením či obava z úplného zosmiešnenia sa nedovolila aj vedeniu Krajskej prokuratúry v Trnave vykonať obdobný akt zúfalstva, ako vykonal riaditeľ inšpekcie, keď napísal podnet na Kubinu.

Pracoval som niekedy v Policajnom zbore, kde takéto prešľapy svojich podriadených boli nadriadenými riešené minimálne pohovorom, v opakovanom prípade odňatím vyšetrovacieho spisu či disciplinárnym postihom.

Pracoval som niekedy v Národnej kriminálnej agentúre – útvare, kde vyšetrovatelia a operatívci vedeli čítať zákony a ctili si spravodlivosť.

Pýtam sa, kde sú tie časy, keď bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry – terajší generál Zurian – tíško sedel v koženom kresle svojej kancelárie, zatiaľ čo konkrétni obvinení politici a obhajcovia zbabelo a odporne útočili na čestných vyšetrovateľov a operatívcov len preto, že si poctivo robili svoju prácu? Kde bola vtedy odvaha generála Zuriana, aby sa verejne postavil za svojich podriadených?

A z čoho pramení frustrácia vedenia inšpekcie a členov tímu Veritas, ktorý nás vyšetruje? Pravdepodobne z toho, že už päť obvinení, ktoré vzniesli členovia tohto tímu čestným a odvážnym vyšetrovateľom a operatívcom bývalej Národnej kriminálnej agentúry, bolo zrušených s konštatovaním, že ide o nezákonný postup, pričom v prípade označenia NEZÁKONNÉ nešlo iba o poznámku „pod čiarou“.

Obavy vedenia inšpekcie z toho, že naše obvinenia skončia v koši a tvorcovia týchto nezmyslov utŕžia nenapraviteľnú hanbu, sú viditeľné práve z podaní smerujúcich proti Petrovi Kubinovi.

Nepoznám súčasné pomery v Policajnom zbore, keďže som na základe nezákonného postupu ministra vnútra už dva roky dočasne postavený mimo výkonu štátnej služby, no podľa tohto všetkého sa môžem len domnievať, že tento stav je alarmujúci, sprevádzaný beznádejou osôb, ktoré svojim voličom sľubovali našu krv, ktorá však stále netečie.

Ani takýmto zbabelým zastrašovaním obhajoby či doslova terorizovaním mojej osoby disciplinárnymi konaniami nebude nikdy zmazaná tá hnusná škvrna nezákonnosti rozhodnutí vyšetrovateľov inšpekcie Juraja Lukáča, Kevina Dlabaja, Petra Dubovického, Miroslava Lapina či Jána Pitera Bučka, ktorých v týchto špinavých praktikách zbabelo kryje prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave Michal Žeňuch s požehnaním prokurátorky generálnej prokuratúry Kataríny Habčákovej.

Je ľudsky pochopiteľné, že neschopnosť napĺňať sľuby dané politbyru za slušne platenú funkciu môže lokajom spôsobovať stav istého diskomfortu, no nikto by nemal zabúdať, že spravodlivosť je slepá. Spravodlivosť nevidí, koho dobehne, ani to, kto akú funkciu pod krídlami koho zastával či aké špinavosti bol ochotný v jeho mene vykonať.

Azda tento môj príspevok nevystraší vedenie inšpekcie natoľko, že na mňa a mojich kolegov opätovne pošlú svoju kavalériu s ďalším nezmyselným obvinením, ktoré sa podľa mojich vedomostí už varí namiesto džemu v kuchyni tímu Veritas…

(Tento príspevok je potrebné považovať za verejný spôsob obhajoby obvineného.)