Franz Kafka bol jeden z dôvodov, prečo nešla študovať réžiu na žiadnu školu v Poľsku, ale do Prahy na FAMU. S jeho tvorbou sa zoznámila ako tínedžerka a ako uznávaná režisérka teraz o ňom nakrútila netradične postavený film. Stal sa oficiálnym poľským kandidátom na Oscara a tento týždeň prichádza do našich kín.
Agnieszka Holland v rozhovore hovorí:
- aký je jej vzťah ku Kafkovi;
- čo film Franz hovorí o minulosti a čo o aktuálnych témach;
- prečo ho nakrútila nekonvenčným spôsobom;
- ako vnímala august 1968 a nástup normalizácie v Československu.
Kedy ste prvýkrát narazili na knihy Franza Kafku?
Keď som mala okolo štrnásť, čítala som Proces a Premenu. A potom som v roku 1981 urobila adaptáciu Procesu pre poľskú televíziu.
Bol zaujímavý intelektuálny zážitok dekonštruovať ten román a potom ho rekonštruovať do iného média s kľúčom, ktorý sa mi vtedy zdal správny a najlepší. Pochopiteľne, ako to býva s Kafkom, keď si myslíte, že ste našli k nemu kľúč a vrátite sa k dverám, nepasuje do nich.
O Kafkovi už existuje niekoľko filmov. Adaptáciu Procesu nakrútil aj Orson Welles, Steven Soderbergh poňal jeho životopis ako mysteriózny triler, vznikol aj seriál a niekoľko dokumentov. Videli ste v rámci prípravy na Franza niektoré z týchto diel alebo ste si zakázali ich pozerať?
Orsona Wellesa som si pozrela znova, aj Soderbergha. Chcela som to znovu vidieť, pretože som si chcela byť istá, či viem povedať niečo nové. Prišla som k názoru, že oni tomu nerozumejú a ja tomu rozumiem (smiech).
Musíte si veriť, že viete niečo, čo nikto nevie, ináč by ste vôbec nevyšli z domu.
Váš film má niekoľko paralelných rovín rozprávania. Pripomína
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Oliver Rehák


































