Na šéfa Iuventy stačí bakalár, podmienky spĺňa kandidát Smeru

Ministerstvo školstva od manažérov v riadiacich funkciách štátnych organizácií vyžaduje skončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, teda magistra či inžiniera, a päťročnú riadiacu prax, na šéfa Slovenského inštitútu mládeže Iuventa mu však stačí človek s titulom bakalár.

Riaditeľ Iuventy pritom šéfuje 110 ľuďom a spravuje rozpočet viac ako päť miliónov eur.

Inde treba vyššie vzdelanie

Vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa ako základnú podmienku ministerstvo stanovilo v januári pre konkurz na šéfa Agentúry na podporu výskumu a vývoja a aj Agentúry pre štrukturálne fondy EÚ, ktoré rovnako ako Iuventa pracujú s eurofondmi.

Podmienky však rezort nominanta Smeru Juraja Draxlera na šéfa Iuventy zjavne prekopíroval z podmienok na šéfa agentúry, keďže jej meno v nej zostalo. Znížilo však stupeň vzdelania a vyškrtlo riadiacu prax.

Na iných ministerstvách vyžadujú vyššie vzdelanie aj na šéfov oddelení.

Podmienky pre Hrubého

Nečakaná zmena požiadaviek na šéfa inštitútu mládeže môže mať jednoduché vysvetlenie.

Jej povereným šéfom sa na jeseň stal ústredný tajomník mládežníckej organizácie Smeru Ján Hrubý. V minuloročných eurovoľbách neúspešne kandidoval za Smer s titulom Bc. a s rovnakým titulom išiel aj do komunálnych volieb za Ficovu stranu v Trnave.

Hrubý s Denníkom N nechcel hovoriť cez telefón a nechal si poslať otázky emailom. Vo štvrtok na ne neodpovedal a podvečer si vypol mobil.

„Iuventa je organizácia, ktorej hlavnou náplňou je práca a komunikácia s mládežou. Na riaditeľa Iuventy rezort vypísal otvorené výberové konanie a podmienky nastavil tak, aby sa do neho mohol prihlásiť čo najväčší okruh záujemcov, z ktorých komisia vyberie najvhodnejšieho kandidáta,“ vysvetľovala podmienky hovorkyňa ministerstva Martina Slušná.

Mládežník Smeru

Mládežník Smeru nemá ani tridsať rokov a má za sebou pestrú minulosť. Jeho meno na lístočku roznášal poslancom parlamentu bývalý šéf Mladých sociálnych demokratov Andrej Kolesík a potom do kamery o tejto príhode klamal.

Hrubého vtedy za člena správnej rady Ústavu pamäti národa nezvolili ani vlastní poslanci a navyše sa ukázalo, že do svojej bakalárskej práce zahrnul teóriu, že „za smrťou generála Štefánika stáli Beneš a prezident Masaryk“ a že Štefánikovo lietadlo zostrelili na základe ich súhlasu.

Len v stredu urobila vláda ďalšie personálne rozhodnutie, tentoraz však opačné. Neschválila kandidátku na zástupcu Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Vysvetlenie ministra spravodlivosti Tomáša Boreca znelo, že kandidáti na zozname nie sú rovnocenní. Bol na nej bývalý šéf Ústavného súdu a poradca prezidenta Andreja Kisku Ján Mazák.