Samuel Marec
Vitajte pri ďalšom pokračovaní podcastu, v ktorom sa s Tomášom Hudákom rozprávame o mužských veciach. Aj keď Hudák už druhý rok nechodí a podľa mňa ani nikdy nepríde. A ani podcast to nie je.
Dnes to bude trochu netradičné. Porozprávame sa totiž o tom, ako vystúpiť z tieňa svojho otca, ale aj o tom, že niekomu v tom tieni môže byť aj veľmi dobre.
Slušná kariéra
Začnime pri tom, čo tu zaujíma úplne všetkých. Áno, na rade je futbal.
Brazílsky futbalista Pelé bol legendou. Mal aj syna, takisto futbalistu. Pod prezývkou Edinho hrával ako brankár. Vo veku 29 rokov ho futbal síce prestal baviť a namiesto neho sa rozhodol venovať iným odvetviam, ale dovtedy odchytal v brazílskej lige okolo dvesto zápasov a ako brankár dal dokonca aj sedem gólov.
To je za každých okolností slušná kariéra.
Problém spočíva v tom, že keď je niekto Pelého synom a navyše aj futbalistom, prakticky neexistuje spôsob, ako z tieňa svojho otca vystúpiť. Je to ako prerásť Mount Everest.
Druhý a objektívne o niečo väčší problém spočíva navyše v tom, že tým odvetvím, ktorému sa Edinho po skončení futbalovej kariéry rozhodol venovať, bolo pašovanie drog a pranie špinavých peňazí. A tak aj dopadol.
To, samozrejme, celkom určite nie je prípad Pavla Gašpara, ale o otcovskom tieni by niečo mohol vedieť.
Takí sme my Slováci
Aj môj otec bol spisovateľom, a keď som maturoval zo slovenčiny, bol dokonca maturitnou otázkou. Chcel som si ju vytiahnuť a porozprávať o tom, čo mal na raňajky. Tá dynamika sa však postupne menila: najprv sa mňa pýtali, či je môj otec. A potom sa aj jeho čoraz častejšie pýtali, či som jeho syn.
Životné smerovanie som zdedil, ale z tieňa som vystupovať nemusel a súťaž to nikdy nebola. Čo opäť nie je prípad Pavla Gašpara.
