Autor je bulharský politológ
Mikrofóny na septembrovej pekinskej vojenskej prehliadke zachytili ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho čínskeho kolegu Si Ťin-pchinga, ako diskutujú o otázke nesmrteľnosti. Nie o vojnách na Ukrajine či v Gaze ani o svojich potenciálnych nástupcoch, ani o Trumpových clách, ale o transplantáciách orgánov a nových objavoch v biotechnológiách, ktoré prinášajú donkichotskú nádej na večnú mladosť.
Mohlo by sa stať, že tento zvláštny rozhovor bude mať pre budúcnosť našej politiky väčší význam ako geopolitický mocenský posun, o ktorom všetci hovoria? Všeobecne sa hovorí, že „svet riadia starí ľudia, ktorí sa ponáhľajú“. No čo ak ho v skutočnosti riadia starí ľudia, ktorí sa neponáhľajú, pretože veria, že majú čas – dokonca veľa času? Ako ovplyvní ich fascinácia dlhovekosťou ich politické rozhodnutia?
Aká vlastne bude budúcnosť?
Keď Putin skončí svoje súčasné funkčné obdobie – čo bude len veľmi nepravdepodobne znamenať koniec jeho vlády –, bude pri moci dlhšie ako Josif Stalin alebo Leonid Brežnev. A bude od nich aj starší.
Často sa uchyľujeme k predpokladu, že Putin je posadnutý otázkou, kto by mal byť jeho nástupcom a ako prežije postputinovské Rusko. Ale s vedomím, že niektorí z nás – s najväčšou pravdepodobnosťou vrátane Putina – budú čoskoro môcť žiť oveľa dlhšie, by sme si mali všetci klásť inú otázku. Dokáže ruský prezident
Ivan Krastev


































