Denník NHuslista Dalibor Karvay: Len to, že niekto vie hrať veľmi rýchlo, vôbec nič neznamená

Oliver RehákOliver Rehák
4Komentáre
Foto - Peter Brichta
Foto – Peter Brichta

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Vivaldiho Štyri ročné obdobia majú tristo rokov a teraz na Slovensku zaznejú na husliach, ktoré sú ešte staršie. Dalibor Karvay ich zahrá na nástroji Stradivari Cremona 1694 „ex Benecke“ s orchestrom Sinfonietta Bratislava na štyroch koncertoch. Turné sa začína v piatok 26. septembra v Banskej Bystrici, cez víkend pokračuje v Liptovskom Mikuláši, Kežmarku a v pondelok skončí v Bratislave.

V rozhovore hovorí:

  • ako pristupuje k hudbe dnes ako štyridsiatnik;
  • v čom je rozdiel v hudobnom školstve na Slovensku a v Rakúsku;
  • ako sa dá presadiť v zahraničí v silnej konkurencii;
  • čo znamená nálepka „zázračné dieťa“.

Ste prvým koncertným majstrom Viedenských symfonikov a popritom máte vlastné koncerty v rôznych krajinách. Aké sú špecifiká cestovania s takým vzácnym nástrojom, aký vám zapožičala Rakúska národná banka?

Nástroj je, samozrejme, poistený. Najhoršie, čo by sa mohlo stať, je, že by sa nejako poškodil. Keby mi ho niekto ukradol, tak má problém s predajom. Presne sa vie o každých stradivárkach. Všetci husliari vedia, z ktorej zbierky nástroj je a kto je jeho vlastníkom.

Štyri ročné obdobia sú jedným z najznámejších diel klasickej hudby. Už ste ich museli hrať veľakrát. Spomínate si, kedy to bolo prvý raz?

Keď som mal sedem alebo osem rokov, mal som koncert v Ríme. Môj prvý vlastný koncert. Pamätám si, že sme tam kúpili CD prehrávač a prvé CD, ktoré sme doň dali, bola nahrávka Štyroch ročných období od Gila Shahama a Orpheus Chamber Orchestra. Ja som mu to spomínal, keď hral ako sólista s Viedenskými symfonikmi, že práve to bola moja prvá nahrávka, ktorú som si vypočul na cédéčku.

Tú skladbu som poznal, ale nehral som ju úplne ako dieťa, v najmladšom veku. Dostal som sa k nej trošku neskôr. Samozrejme, je to obrovský hit, každý to pozná a je to naozaj neskutočne krásne napísané. Vivaldi k tomu napísal aj sonety, kde je presne uvedené, čo si vlastne človek môže k tej hudbe predstaviť, a naozaj, keď si čítate tie sonety a hráte to, tak je neskutočné, ako to Vivaldi dokázal spojiť. Ako do tej hudby dal všetky tie nápady, ktoré mal, čo videl v prírode.

Ako pristupujete k tomuto dielu dnes ako interpret, ktorý má krátko po štyridsiatke?

Pri každej skladbe, ktorú som hral pred dvadsiatimi rokmi, sa to mení. Nehráte ju rovnako. Môžete napríklad zistiť, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.