Nočná obloha sa vytráca, hviezdy nevidí každý tretí človek

„Dve veci napĺňajú moju myseľ vždy novým a vzrastajúcim obdivom a hlbokou úctou, čím častejšie a vytrvalejšie sa nimi zaoberám: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne,“ povedal kedysi nemecký filozof Immanuel Kant.

Zomrel v roku 1804 v meste, ktoré je dnes ruskou exklávou, volá sa Kaliningrad.

Ak by sa Kant pozrel na nočnú oblohu dnes, je dosť možné, že by už hviezdy nevidel. Podľa výskumu Fabia Falchiho z Inštitútu na výskum technológií a svetelného znečistenia v talianskom Thiene a jeho tímu žije až 60 percent Európanov v oblastiach, kde je nočné svetlo také intenzívne, že zakrýva Mliečnu cestu.

Článok vydali minulý týždeň v časopise Science Advances.

Mliečna cesta je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava. Svetelné znečistenie je svetlo vyrobené človekom, ktoré umelo pridávame do nočnej krajiny – nesvieti tam, kam potrebujeme, napríklad na cestu, ale do oblakov, lesa či na hviezdy.

Strata kontaktu s nočnou oblohou

„Až jedna tretina ľudstva nemôže pozorovať Mliečnu cestu,“ cituje Falchiho denník New York Times. „Je to po prvý raz v ľudských dejinách, čo sme stratili kontakt s nočnou oblohou,“ dodal.

Falchi a jeho tím vypracoval interaktívnu mapu Zeme, ktorá ukazuje, ako sú jednotlivé oblasti znečistené svetlom. Nová mapa je vylepšením tej pôvodnej z roku 2001.

Autori odhadujú, že vinou svetelného znečistenia nemôže každý tretí človek, vrátane 60 percent Európanov a 80 percent Američanov, vidieť Mliečnu cestu. Umelé svetlá miest bránia pohľadu na hviezdy.

V oblastiach, ktoré sú na mape znázornené čiernou, je nočná obloha stále viditeľná. Tam, kde je modrá a zelená, sa začína vytrácať. Na miestach so žltou a červenou sa Mliečna cesta voľným okom vidieť nedá – ide o mestá, ktoré sa v noci rozžiaria svetlom pouličných lámp či mrakodrapov.

Zasahuje do krajiny

Ako veľmi sú mestá zasiahnuté svetelným znečistením, vieme už dávno. Nový výskum však ukázal, ako ďaleko do krajiny znečistenie tohto druhu zasahuje. „Ak by ste žili vo Švajčiarku, museli by ste cestovať viac ako tisíc kilometrov,“ aby ste neboli zasiahnutí svetelným znečistením, povedal pre časopis Vox Dan Duriscoe, spoluautor štúdie. „Problém s rozširovaním svetelného znečistenia je, že miesta divočiny sa čoraz viac vzďaľujú,“ dodal.

Svetelné znečistenie má niekoľko nevýhod. Niektoré výskumy naznačujú, že ak sme vystavení určitým špecifickým vlnovým dĺžkam svetla v noci, naša schopnosť produkovať hormón melatonín je potlačená. To narúša spánok. Preto sa nám tak ťažko zaspáva po tom, čo sme v posteli hľadeli do obrazovky počítača alebo na tablet. Aj svetelné znečistenie, ktoré preniká do našich spální, by tu mohlo hrať určitú negatívnu rolu.

Poloniny

Umelé osvetlenie negatívne vplýva na ekosystémy – pri viacerých druhoch vedci pozorovali, ako ich svetlo mätie.

Ak sa chcete pokochať nerušeným pohľadom na nočnú oblohu na Slovensku, musíte ísť do Parku tmavej oblohy Poloniny. Ide o najtmavšie miesto Slovenska, „kde je nočná obloha zachovaná takmer vo svojej prírodnej podobe,“ uvádza sa na stránke parku.