Denník NObed a kávu s kolegami videohovorom nenahradíte. Mladí ľudia opisujú tienisté stránky práce z domu

Tomáš MacaTomáš Maca Deník NDeník N
10Komentáre
Ilustračné foto - pexels.com
Ilustračné foto – pexels.com

Pandémia covidu ukázala, že práca z domu môže ponúkať veľa výhod. Mnohí zamestnanci oceňovali, že majú väčšiu flexibilitu, viac času na svoje záľuby alebo že sa im profesia darí lepšie skĺbiť s rodinným životom. Iní však bojovali so sociálnou izoláciou a zlým sústredením, stierali sa im hranice medzi kariérou a voľným časom. Vyspovedali sme štyroch mladých ľudí, pre ktorých nie je stretávanie sa v kancelárii prežitkom.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Dvadsaťšesťročný Jirka učí od septembra v odbore humanitných a spoločenských vied na lýceu, ktoré vzniklo pod Strednou školou Futurum v Prahe.

Ako pedagóg má na starosti dva predmety – jeden zameraný na médiá a komunikáciu, druhý na novú techniku a umelú inteligenciu. Oba vedie v dvoch triedach, takže každý týždeň vyučuje študentov osem hodín, ktoré má rozdelené do troch dní: utorok, streda a štvrtok.

Novú prácu si zatiaľ užíva, zvlášť preto, že sa na rozdiel od jeho ďalších profesijných aktivít neodohráva vo virtuálnom priestore. „To je jeden z dôvodov, prečo som ju vzal. Som spoločenský človek, rád sa rozprávam s ľuďmi a videohovory podľa mňa nikdy naplno nenahradia priamy kontakt,“ hovorí mladý freelancer (človek fungujúci na voľnej nohe, ktorý robí prácu pre rôznych klientov na základe zmlúv, nie ako zamestnanec jednej firmy – pozn. red.).

Popri učení si zarába menšími zákazkami – spravuje sociálne siete, píše newslettre alebo moderuje podcasty. Dva dni v týždni sa venuje marketingu pre holandskú neziskovú organizáciu so zameraním na udržateľnosť.

Celý jej medzinárodný tím funguje výhradne na diaľku. Napriek svojej extrovertnejšej povahe sa preto Jirka musel zmieriť s prácou z domu. Keď práve nemá naplánovaný žiadny hovor, snaží sa s počítačom presúvať aspoň do kaviarní alebo študovní.

„Minulý týždeň som napríklad dopoludnia pracoval v knižnici, potom som šiel s kolegami zo školy na obed a popoludní som učil. Celý deň som tak strávil produktívne, mohol som sa sústrediť na svoje ďalšie projekty, ale zároveň som mal čas aj na socializáciu a odpočinok,“ pochvaľuje si.

Na prácu z domu, teda home office, je pritom zvyknutý už od svojich prvých pracovných skúseností. Na gymnáziu písal články o videohrách pre rôzne weby. To ho ešte pred maturitou priviedlo k pracovnému miestu redaktora na serveri CzechCrunch orientovanom na IT, ktorý práve vtedy začínal.

„Dlho sme nemali žiadne kancelárie, čo mi vtedy až tak neprekážalo. Počas štúdia som mal totiž dosť sociálnych interakcií v škole,“ spomína Jirka.

Zlom nastal až pred dvoma rokmi, keď dokončoval magisterský program v Amsterdame.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Ilustračné foto – pexels.com

Dvanásť hodín pred obrazovkou a úzkosť z ticha

Dostal sa k práci pre spomínanú neziskovku, ale stále na diaľku prispieval na český IT web. Často teda podliehal workoholizmu a jeho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.