Denník N

Obama tuší, čo s naším zdravotníctvom

Foto - TASR
Foto – TASR

V súvislosti so zdravotníctvom sa u nás nepretriasajú práve vizionárske otázky. Americký prezident má zmysluplnejšie témy

Keď sme ako pacienti u lekára, očakávame najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť. Sme si za ňu často ochotní aj priplatiť, či už legálne, alebo inak.

Lenže, ak má byť naozaj najlepšia možná, potom nemôže byť závislá len od úvah a skúseností lekára, ale musí byť založená na dôkazoch, čiže výsledkoch veľkých klinických štúdií na stovkách a tisíckach pacientov.

Takéto štúdie radikálne zmenili medicínu a ukázali, že mnohé logické úvahy v skutočnosti poškodzovali, zabíjali pacientov. Napriek tomu veľa pacientov i lekárov nedôveruje konceptu medicíny založenej na dôkazoch. Výsledky sú predsa priemerné a pritom pacienti nie sú priemer – každý pacient je iný.

Majú pravdu, je. Naozaj by každý mal dostať liečbu ušitú presne na jeho konkrétny stav, ibaže aj táto personalizovaná starostlivosť musí byť overená. Aj individualizácia musí byť založená na dôkazoch z klinických štúdií. Takýchto dôkazov v poslednom čase pribúda a to umožňuje pristupovať k zdravotnej starostlivosti u konkrétneho pacienta úplne iným – moderným spôsobom.

Obamova reč

Koncom januára prezident Obama v rámci vyhlásení o stave únie oznámil naštartovanie nového programu takzvanej precíznej medicíny vo výške 215 miliónov dolárov. Hoci v odbornej verejnosti sa používa najmä pojem personalizovaná medicína, názov precízna medicína vystihuje obsah programu veľmi dobre, možno lepšie.

Pri onkologických chorobách už aj laici vedia, že nie je jedno, či je nádor malý alebo veľký, ohraničený alebo agresívny, prípadne, čo vidí lekár na vzorke pod mikroskopom.

Podľa výsledkov testov sa prispôsobí – individualizuje aj liečba. Takto špecificky však možno robiť prevenciu, diagnostiku i liečbu aj množstva iných chorôb, ktoré s rakovinou nič nemajú.

Rozvoj molekulárnej biológie a bioinformatiky dnes otvára možnosť už pri narodení odhadnúť zdravotné riziká, ako sa to aktuálne robí na niektorých amerických klinikách, a tomu prispôsobiť napríklad preventívne prehliadky v budúcnosti. V prípade danej diagnózy zas možno odhadnúť povedzme variabilnú odpoveď na konkrétny liek a podľa genetických analýz upraviť dávku, prípadne typ lieku.

Rok 2001 si väčšina z nás spája s 11. septembrom. Ale v tom roku sa stali aj iné dôležité udalosti. Jednou z tých, ktorá naše životy ovplyvní viac ako teroristické útoky, je publikovanie prvej skoro kompletnej sekvencie ľudskej DNA.

Kľúčovou postavou tohto ľudského genómového projektu bol Francis Collins, ktorý je dnes riaditeľom Národného inštitútu zdravia – niečo ako ministerstva zdravotníctva USA. Nepochybne je práve on v pozadí aktivity prezidenta Obamu, pretože chce urýchliť priamy prenos výsledkov genetického výskumu do klinickej medicínskej praxe. Renomovaný vedec teda ovplyvňuje rozhodnutia politikov o rozpočte v prospech jemu blízkemu projektu. Kto vie, ako by Collins skončil na Slovensku?

Z jedného dolára 140

Na Slovensku sú v zdravotníctve aktuálne diskutované iné, menej vizionárske témy. Keď sa postaví nová univerzitná nemocnica, kde sa nebudú dávať a brať úplatky, azda sa verejnosť – od pacientov, cez lekárov až po ministerstvo bude môcť zamerať na kvalitu zdravotnej starostlivosti a uplatnenie tých najnovších poznatkov do praxe. Vďaka rôznym štrukturálnym fondom je na Slovensku prístrojové vybavenie na tie najmodernejšie analýzy, už ich len využívať.

Veda, najmä tá biomedicínska, ide veľmi rýchlo dopredu, respektíve do hĺbky – až na molekulárnu úroveň. Mali by sme popracovať na tom, aby pacienti aj na Slovensku z tohto napredovania čím skôr profitovali.

Ekonomická analýza spomínaného ľudského genómového projektu ukázala, že každý dolár investovaný do tohto základného výskumu priniesol už dnes viac ako 140 dolárov. Veda chce žiť a investovať do vedy sa oplatí, ak ide o vedu kvalitnú.

Teraz najčítanejšie