Česká herečka vstúpila do aktívnych záloh: Zaskočilo ma, že v armáde sa neďakuje a neprosí

Česká herečka Sarah Haváčová sa po jednej zo svojich humanitárnych ciest na Ukrajinu a po rozhovoroch s tamojšími vojakmi rozhodla, že urobí niečo aj pre svoju vlasť. Vstúpila do aktívnych záloh českej armády a získala hodnosť slobodníčky.

„Niekedy som plakala, postojačky som zaspávala od únavy, cítila som sa nepríjemne. Nikdy sa však nestalo, že by som to ľutovala,“ spomína na to, ako prebiehal štvortýždňový výcvikový kurz.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• prečo sa prihlásila do aktívnych záloh;
• čo na to hovoril jej otec „dezertér“;
• čo sa nenaučila za celý výcvik;
• koľko z jej desiatich výstrelov mierilo do terča;
• aké vtipy inštruktori neocenili.

Kedy vám prvýkrát napadlo vstúpiť do aktívnych záloh? A akú máte hodnosť?

Dnes som už slobodníčka. Teraz nastupujem na útvar Pešej roty Aktívnej zálohy pri Krajskom vojenskom veliteľstve hlavného mesta Prahy, od októbra sme už prápor.

Prvýkrát mi napadlo vstúpiť do záloh, keď som sa v marci vrátila z jednej zo svojich humanitárnych ciest na Ukrajinu. S organizáciou Neohnutí som navštívila vojakov v Sumskej oblasti, dostali sme sa veľmi blízko frontu.

Jednej jednotke sme priviezli materiál, o ktorý vojaci požiadali. Vzali nás aj do lesa a ukázali nám vojenskú techniku. Ponúkli nás kávou a ja som videla v ich očiach, ako staro vyzerajú, pritom niektorí boli mladší ako ja.

Bolo na nich vidieť, že si toho dosť odžili. Mali také hlboké pohľady…

Koľko mali rokov?

Od osemnásť do šesťdesiat. Hovorila som im: „Ďakujem, že nás chránite.“ A jeden z vojakov mi odpovedal: „Ďakujeme, to radi počujeme, ale my v prvom rade bojujeme za naše rodiny. Za vás a za Európu až sekundárne.“

Fascinovalo ma, že oni pôvodne neboli vojakmi, prišli priamo z civilu. Vojna ich dohnala k tomu, že sa museli stať vojakmi. Siahajú životu až na dreň.

Fajčili sme spolu na dvore a každého zvlášť som objala. Už sme sa veľmi nerozprávali. Slová boli zbytočné.

Vybaví sa vám príbeh niekoho z nich, ktorý vám zostal v hlave?

Áno, bol tam vojak, ktorého volali Cár. Všetci mali prezývky. Aj my sme mali vo Vyškove prezývky.

Ako volali vás?

Mňa a sestru oslovovali spolubojovníci „Sestra“. Neboli sme Sára a Terka. My sme zase dávali prezývky inštruktorom, mali sme tam napríklad skvelého Krtka.

Prečo prezývky?

Je to