Kaliňákovi sa nepáči, že Bombic je vo väzbe. Hovorí preto o rušení Špecializovaného trestného súdu

Vládny Smer opäť oživil myšlienku zrušenia Špecializovaného trestného súdu. O jeho budúcnosti v nedeľu zapochyboval vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák, ktorý v relácii Politika televízie Joj 24 kritizoval súd v súvislosti s väzobným stíhaním extrémistu Daniela Bombica.

Ide o jednu z najznámejších tvárí slovenskej dezinformačnej scény. Na YouTube mal viac ako 80-tisíc sledovateľov a pred parlamentnými voľbami v roku 2023 opakovane podporil politikov Smeru. S medzinárodnými zatykačmi na krku diskutoval Bombic z Londýna s Tiborom Gašparom, Erikom a Robertom Kaliňákovcami, ale aj s Robertom Ficom, ktorí boli v tom čase predstaviteľmi opozície.

„Jeho pobyt vo väzbe je jeden z najškandalóznejších,“ vyhlásil Kaliňák v nedeľu. Tvrdil, že Bombic je väzobne stíhaný preto, lebo sa Špecializovaný trestný súd rozhodoval pod tlakom médií.

„Ak takto špecializovaný súd rozhoduje pod tlakom médií v prospech ich názoru, tak sa treba zamyslieť, či je vôbec produktívnou zložkou súdneho systému,“ uviedol Kaliňák.

Bombic vicepremiérovi opakovane posielal z väzby odkazy. Začiatkom júla na neho podal prokurátor obžalobu pre dvanásť skutkov, podozrivý je z extrémizmu, nebezpečného elektronického obťažovania a podnecovania nenávisti.

Extrémista pred mesiacom vyzval Kaliňáka na reakciu – nech sa vyjadrí k nemu alebo sa od neho dištancuje. „Alebo sa k tomu konečne postaviť ako chlap,“ dodal Bombic, ktorého zastupuje David Lindtner, poradca premiéra Roberta Fica a spoločník v Kaliňákovej advokátskej kancelárii Kallan Legal.

Predseda špecializovaného súdu Michal Truban na úvahy o jeho zrušení odmietol reagovať. K výrokom politikov sa nechce vyjadrovať.

Truban už za prvej vlády Roberta Fica zažil situáciu, keď politici rozprávali o rušení súdu, napokon k tomu nedošlo.

Andrej Danko: Nebolo to v pláne

Predseda SNS Andrej Danko potvrdil, že v koalícii sa o rušení ŠTS teraz nehovorilo. „Nebolo to v pláne, ale počkám si, ak by došlo k prenosu kompetencií, lebo to nie je len tak, rušiť také inštitúcie. Je to pre mňa novinka,“ dodal pre novinárov v nedeľu.

Denník N oslovil aj ministra vnútra a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka a ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). Ani jeden z nich zatiaľ nereagoval.

Na Kaliňáka však zareagoval europoslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý sa vicepremiéra zastal. „Súdnu chobotnicu na špecializovanom súde, ktorá terorizuje Dannyho Kollára (pseudonym pre Bombica, pozn. redakcie), treba zrušiť,“ napísal. Je presvedčený, že zrušiť treba aj všetky obmedzenia slobody slova.

„Nejde o to, či súhlasíme alebo nesúhlasíme s názormi Dannyho Kollara, ale nie je predsa možné, aby bol niekto kriminalizovaný za kritiku Izraela a sionizmu,“ povedal vo videu Blaha. Kritizoval viacerých sudcov špecializovaného súdu.

„Hentí urválkovia zo Špecializovaného trestného súdu z vás urobia extrém lusknutím prsta, a pritom extrém sú oni,“ povedal europoslanec. Sloboda slova má byť podľa Blahu absolútna – trestné by mohlo podľa neho byť len to, ak niekto priamo vyzýva na násilie.

Danko odkázal Kaliňákovi, že „len škoda, že to pán Kaliňák nepochopil v roku 2006, keď to hovoril Štefan Harabin“.

Pripomienka predsedu SNS súvisí s pôsobením prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010, keď sa o zrušenie špecializovaného súdu pokúšal vtedajší minister spravodlivosti Harabin (za HZDS), no politicky nedokázal túto agendu pretlačiť. Fico vtedy súd zachránil, a to aj pod tlakom verejnej mienky.

Ďalšie ohrozenie ŠTS prišlo po nástupe súčasnej vládnej koalície, a to pri úvahách o novelách trestných kódexov. Ňou sa Smeru, SNS a Hlasu podarilo zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, pričom v pláne bol pôvodne aj zásah do fungovania špecializovaného súdu. Koalícia však narazila na Európsku komisiu a od týchto úvah upustila.

Práve Danko na jeseň pred dvomi rokmi prezradil aj plány o rušení ŠTS. Z koalície však zaznievalo, že obhájiť v Bruseli rušenie súdu by bolo problematickejšie, keďže tam by takýto zásah vnímali oveľa citlivejšie ako zrušenie špeciálnej prokuratúry.

Na možné rušenie súdu vtedy reagovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Zdôraznila, že špecializovaný súd, ale aj Úrad špeciálnej prokuratúry preukázali svoje opodstatnenie v boji s organizovaným zločinom a korupciou.

„Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, prípadne Špecializovaného trestného súdu by som preto považovala za krok späť,“ vyhlásila Čaputová.

Úvahy o možnom zrušení špecializovaného súdu v minulosti ešte ako predseda Hlasu odmietol aj Peter Pellegrini. „Súdna moc musí byť nedotknuteľná a vládna moc nemá do nej zasahovať,“ povedal v decembri 2023.

Kaliňákove argumenty nesedia. Bombica poslal do väzby Najvyšší súd

Kaliňákove argumenty o súde nesedia, pretože sudcovia ŠTS Peter Pulman a Rastislav Stieranka neposlali Bombica do väzby, v ktorej je od apríla tohto roka. O jeho väzobnom stíhaní nerozhodol ŠTS, ale Najvyšší súd.

Pulman rozhodoval koncom januára, keď Bombica z Veľkej Británie priviezol na Slovensko vládny špeciál, pretože boli na neho vydané medzinárodné zatykače. Rozhodol, že ho budú stíhať na slobode bez elektronického náramku. Najvyšší súd mu následne určil prísne podmienky, za ktorých môže ostať na slobode, a jeho pohyb monitoroval elektronický náramok. Zakázal mu cez svoje príspevky šíriť nenávisť.

Bombic následne vystupoval na verejných podujatiach s politikmi vládnej koalície. Pokračoval aj v písaní príspevkov. Následne ho polícia v apríli zadržala. Vtedy rozhodoval sudca Stieranka, ktorý povedal, že Bombica má polícia vyšetrovať na slobode.

A potom sa k slovu dostal Najvyšší súd. Senát Dany Wänkeovej povedal, že Bombic nedodržal podmienky, ktoré mu dali vo februári, a preto rozhodol o jeho väzbe. Skončil za mrežami, kde čaká aktuálne na súdny proces.

„Dodržiaval som slovo, ktoré som vám tu dal,“ prihováral sa súdu. Odmietal, že by jeho príspevky boli nenávistné. Argumentoval tým, že nepoužíval vulgarizmy.

Senát však mal iný názor. A ako už jeho predsedníčka povedala vo februári, tak aj v apríli zopakovala – každý má právo šíriť svoje myšlienky, existuje sloboda slova, ale každý musí rešpektovať pravidlá. Tie Najvyšší súd Bombicovi jasne určil.

„Obvinený nerešpektoval to, čo mu bolo umožnené,“ dodala Wänkeová.

Medzičasom Špecializovaný trestný súd opakovane rozhodoval o Bombicovej žiadosti na prepustenie na slobodu, zatiaľ neuspel. Aktuálne sa čaká opäť na verdikt Najvyššieho súdu.

Pôvodne chcel súd už začať konať aj o obžalobe, ale Bombic podal sťažnosť, takže aj v tomto prípade musí rozhodnúť Najvyšší súd.

Ďakoval šéfovi a písal amigovi

Keďže Bombic nie je v kolúznej väzbe, teda pre obavy, že by na slobode ovplyvňoval trestné konanie, vo väznici má prístup k telefónu a prihovára sa verejnosti. Okrem toho „ožili“ aj jeho telegramové účty.

V máji napísal na Telegrame „šéfe, ďakujem“. Komu bol tento odkaz mierený, nie je jasné, no od zverejnenia Kočnerovej Threemy je známe, že takúto prezývku mal premiér Fico. Okrem toho aj Bombicova ďalšia komunikácia naznačuje, že ako šéfa mohol myslieť práve predsedu vlády.

Ten ho totiž krátko pred týmto odkazom verejne zaprel. Povedal, že ho nepozná a len raz mu telefonoval. Zrejme odkazoval na na jar 2023, keď sa zúčastnil na Bombicovom živom prenose. V tom čase žil stíhaný extrémista v Londýne, odkiaľ ho začiatkom tohto roka priviezol vládny špeciál.

V auguste nahral vyše 15-minútovú hlasovú správu, v ktorej vyzval vrcholných predstaviteľov Smeru, aby začali riešiť jeho prípad alebo sa od neho dištancovali.

Zamýšľal sa nad tým, či politici Smeru mlčia kvôli politickej korektnosti alebo ho pred parlamentnými voľbami v roku 2023 len využili.

Bombic pred eurovoľbami podporoval svoju dlhoročnú spolupracovníčku Juditu Laššákovú, ktorá kandidovala za Smer a dnes je europoslankyňou. Tá za ním chodila aj na súdne konania o väzbe.

Naposledy špecializovaný súd nepustil Bombica na slobodu 23. septembra. Predtým napísal opäť odkaz na Telegram, ktorý sa však podľa neho netýkal rozhodovania súdu.

Prihovoril sa „amigovi“, teda priateľovi. „Nikdy v živote počas mojej kariéry som sa nespoliehal na niekoho iného, než na seba, nikdy v živote som sa doteraz nepošmykol, až do dňa, kedy som ti uveril. Uveril som ti, prvýkrát v živote som časť svojej zodpovednosti zveril do rúk niekoho iného a škaredo som sa pošmykol a sakramentsky si to teraz vyžieram,“ napísal Bombic s tým, že „naše mosty sú nadobro a navždy spálené“.

Dodal ešte to, že do poslednej chvíle čakal, že niekde uvidí amigov odkaz, verejný či súkromný, ale nič neuvidel. „A presne to nič ostalo teraz z tvojho falošného kamarátstva,“ napísal Bombic.

A následne, do piatich dní od tohto odkazu, sa ho verejne zastal Kaliňák aj s návrhom na zrušenie špecializovaného súdu.

Opozícia: Kaliňák je v konflikte, prekročuje červenú čiaru

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa SaS Mária Kolíková na Kaliňákove slová reagovala, že „vyhrážky sudcom a súdom, ak nerozhodujú podľa predstáv tejto vládnej koalície, zjavne nemajú hraníc“.

Premiér Robert Fico už priamo počas tlačových besied z úradu vlády útočil na konkrétnych sudcov a žiadal, aby skončili. Spomínal najmä Juraja Klimenta a Petra Štifta z Najvyššieho súdu.

„Na škále od tlačových vládnych besied s vyhrážkami o vyzlečení konkrétnych sudcov z talára, nové kladivo na sudcov cez zmenené disciplinárne senáty sme sa dostali až po vyhrážku zrušenia celého súdu,“ dodala Kolíková. Počas prebiehajúcej parlamentnej schôdze totiž prešiel ministrovi Suskovi návrh na zmenu disciplinárnych konaní voči sudcom.

Poslanec Ondrej Dostál (za SaS) upozornil na bezprecedentný konflikt záujmov a zneužívanie funkcie zo strany vicepremiéra. Jeho vyjadrenia označil za nehorázne. „V slušnej krajine by sa nikdy nemohlo stať, že minister, ktorého advokátska kancelária zastupuje obvineného, verejne spochybňuje inštitúciu, ktorá rozhoduje o jeho klientovi,“ dodal Dostál.

„Útoky na nezávislý a nestranný súd len z dôvodu rozhodnutia vo veci, kde má minister ako predstaviteľ vlády konflikt záujmov, sú prekročením červenej čiary nedovoleného tlaku na súdnu moc,“ reagoval exminister spravodlivosti Viliam Karas z KDH.

Igor Matovič z Hnutia Slovensko na Kaliňákove úvahy povedal, že je to „iba pokračovanie v tej línii, že zrušiť Národnú kriminálnu agentúru, zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, zrušiť Špecializovaný trestný súd, lebo jednoducho všetci, ktorí by mohli vyvodiť zodpovednosť voči ním a ich kamarátom, tak musia byť daní z kola von“.

„Už sme to videli pri hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona, keď inštitúcie začali robiť svoju prácu, vláda ich rozložila,“ dodal Dostál s tým, že NAKA nikomu neprekážala, kým nestíhala korupciu. Špeciálna prokuratúra neprekážala, kým bol v jej čele nominant Smeru, dnes právoplatne odsúdený Dušan Kováčik.

„Teraz je na rade Špecializovaný trestný súd. To je cesta k harabinizácii justície, ktorú dnes naplno presadzuje minister Boris Susko spolu s vládou Roberta Fica,“ myslí si poslanec SaS.

V Progresívnom Slovensku si myslia, že tému koalícii nadiktoval priamo z väzby obvinený Bombic. Najväčšia opozičná strana radí Kaliňákovi, že by mal zvážiť, či sa vyjadruje ako minister alebo ako spolumajiteľ firmy, ktorá zastupuje Bombica. „Kaliňák nesleduje verejný a štátny záujem, ale záujem svojej firmy na úspechu pri obhajobe,“ reagovala strana s tým, že sa netreba tomu čudovať.

„Je to práve táto vláda, ktorá neváha pre svojich trestne stíhaných kamarátov meniť zákony, rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry či vyhrážať sa sudcom,“ dodali v stanovisku. Vyjadrenia vicepremiéra vnímajú ako „neprípustnú snahu vládnej koalície ovplyvňovať rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu vyhrážkami o zrušení. Je to ďalší znak toho, že Smer nás ťahá mimo európskeho priestoru a mimo rámca právneho štátu“.