Iveta Tanoczká
Keď trojročné deti cítia zlosť alebo závisť, nie je na tom nič čudné. „Často nevedia pochopiť, prečo nejaká hračka alebo vec nie je ich a prečo by ju aj ony nemohli dostať. Je to normálne. Nenávisť však medzi bežné a prirodzené pocity trojročného dieťaťa nepatrí,“ hovorí psychologička Natalia Štefanek.
U malých detí, ktoré vyrastajú vo vojne, sa napriek tomu s touto emóciou stretáva často. „Deťom, ktoré majú v sebe nenávisť, ju nemožno brať a ani im ju vyvracať. Bolo by to nanič. Detskú nenávisť treba prijať a opatrne s ňou pracovať, aby nebola deštruktívna a aby ju dieťa neobrátilo proti sebe,“ vysvetľuje.
Ako psychologička pomáha deťom a ich rodinám so zvládaním traumy, strachu či zlosti. Od roku 2022 pravidelne cestuje s občianskym združením Návrat do rodnej Ukrajiny a miestnych psychológov i laikov školí, ako posilňovať vzťahy v rodinách rozdelených vojnou či ako pracovať s duševnými ťažkosťami.
So zvládaním ťaživých emócií má aj osobné skúsenosti, jej starší syn aktuálne bojuje na ukrajinskom fronte. „Na začiatku syn chodil na front na 24 hodín, naposledy tam bol v kuse sedem dní. Snažila som sa na to pripraviť, no v posledné dni týždňa som mala pocit, že už od strachu nemôžem ani dýchať,“ opisuje.
V rozhovore s Nataliou Štefanek sa dočítate aj to:
- ako pôsobí nenávisť, zlosť či hnev na duševné zdravie detí;
- prečo sa mnohí ukrajinskí tínedžeri nevedeli prispôsobiť štýlu výučby na slovenských školách;
- ako pomôcť dospievajúcemu dieťaťu, ktoré cíti bezmocnosť;
- prečo vojakom na fronte pomáha, keď ich manželky informujú, koľko vajíčok doma zniesli ich sliepky;
- prečo sa jej slovenčina dlhodobo nezlepšuje.
Keď sme si dohodovali tento rozhovor, povedali ste mi, že vplyvom vojny sú na tom najhoršie dve skupiny ukrajinských detí. Jednou z nich sú troj- až štvorročné deti. Prečo práve ony?
Pretože majú úplne ukradnuté detstvo. Opierajú svoj život o nenormálne body, všetko majú naopak. Keď pozorujete škôlkarov na Ukrajine, ako si pri poplachu berú ruksačiky, idú do krytu a veselo si pri tom pospevujú, vnímate tú nenormálnosť. Deti ju zároveň vidia na každom človeku okolo nich. Celé obyvateľstvo Ukrajiny je traumatizované vojnou. Položte si otázku, ako môže dieťaťu pomôcť traumatizovaný rodič. Psychika dieťaťa sa do veľkej miery formuje najmä do troch rokov veku. Preto je vojna pre malé deti najhoršia.
V čom sa nenormálnosť prostredia prejavuje na malých deťoch najväčšmi?
Napríklad pocitom nenávisti, ktorý mnohé deti cítia. Bábätko po narodení najskôr pociťuje čosi, čo možno nazvať dychtivosťou po živote. Cíti sa ako stred vesmíru. Mama ho dojčí, ono saje z jej prsníkov alebo pije mlieko z fľašky, aby mohlo žiť. Pre deti vo veku troch-štyroch rokov je prirodzené cítiť radosť, lásku, náklonnosť, hnev, zlosť, frustráciu či smútok. Trojročné deti bežne cítia aj závisť voči iným deťom, ktoré majú to, čo by chceli mať ony. Často nevedia pochopiť, prečo nejaká hračka alebo vec nie je ich a prečo by ju aj ony nemohli dostať. Je to prirodzené. Nenávisť však medzi bežné a prirodzené pocity trojročného dieťaťa nepatrí.
Ako sa v malých deťoch vytvorí nenávisť, ak pre ne v ich veku nie je prirodzená?
Nenávisť u malých detí nie je taká ako u dospelých, väčšinou nie je rovnako hlbokým pocitom. Ak dieťa povie, že niekoho nenávidí, často to znamená, že sa veľmi hnevá. U detí, ktoré žijú v krajine, kde je vojna, je to však trochu zložitejšie. Nenávisť v nich pramení zo strachu a je aj akýmsi obranným mechanizmom. Dieťa, ktoré cíti silný strach, musí pociťovaniu tejto emócie nejako zabrániť, uchrániť sa. Nenávisť mu pomáha ovládať strach. Čo iné môže také malé dieťa robiť na svoju obranu? Aj keď deti nevidia konkrétneho ruského vojaka, ktorý strieľa alebo ubližuje, vnímajú výbuchy a sirény. Ak na ulici vidia človeka bez ruky alebo bez nohy alebo zničené domy a pýtajú sa, kto to urobil, od všetkých okolo počujú, že to spravili Rusi. Doma im zas mama opakuje, že nemôžu ísť k moru ani na žiadny výlet, lebo je vojna. Mnohé deti nemôžu byť so svojimi otcami. Vnímajú, čo sa okolo nich deje, a ich obranným mechanizmom proti strachu z chaosu je nenávisť k Rusku a k Rusom.
Stretli ste sa v praxi s malým dieťaťom, ktoré otvorene prejavovalo nenávisť voči Rusom?
Áno, stretla. Jedno päťročné dievčatko pri sledovaní
