Denník N

Zanedbaný juh Slovenska je fakt, zmena nie je ani v pláne

Ani kilometer diaľnice, najhoršie vlaky, vyššia nezamestnanosť, väčšie investície ani na obzore a možno pár výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo – vitajte na južnom Slovensku.

Autor je politológ a ekonóm,
Katedra politológie FiF UK v Bratislave

Keď stojíte na bratislavskej hlavnej stanici, tak stačí letmý pohľad a všimnete si, že dominujú nové vlakové súpravy. „Vlaky pre ľudí“ nakúpené z fondov EÚ, z operačného programu Doprava. Z času na čas sa objaví aj nejaká dosluhujúca súprava, staré vagóny postriekané grafitmi s dlhoročnou špinou. Všimnite si, že je viac než pravdepodobné, že táto stará haraburda má nasmerované na juh. Podobné je to aj s diaľnicami, rekonštrukciami železníc a priemyselnými parkmi, ktoré až príliš nápadne obchádzajú južné Slovensko.

Nie, nechcem tvrdiť, že juh sa systematicky zanedbáva, ale dovolím si povedať, že keby sa systematicky zanedbával, nevyzeral by výrazne inak než teraz. Teda výrazne horšie. Súvislosť s tým, že tam žije najväčšia časť maďarskej komunity, sa priam núka, ale, paradoxne, si to odskáče minimálne toľko, ak nie viac Slovákov. Ktorí majú tú smolu, že sa narodili alebo žijú na území, ktoré väčšina aspoň v podvedomí stále vníma ako maďarské, a keď sa rozhoduje o rozdeľovaní zdrojov a investícií, tak sa príliš často ocitá na poslednom mieste.

 

Zvolen nie je na juhu Slovenska

Zanedbávanie juhu sa najočividnejšie prejavuje vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Väčšina na Slovensku pozná nekonečný príbeh prepojenia Bratislavy a Košíc diaľnicou D1. Mečiar III to chcel stihnúť do roku 2005, Fico I do roku 2010, teraz Fico III do 2020, ale sám minister jeho vlády priznal, že je to nereálny termín. Málokto si však všíma, že D1 vlastne nie je diaľnicou medzi Bratislavou a Košicami. Skôr autostráda zo Žiliny do Košíc alebo z Trenčína do Prešova. Keď sa však poriadne pozriete na mapu, tak vidíte, že na diaľnicu medzi dvoma najväčšími mestami Slovenska sú štyri alternatívy. Jedna vedie cez Budapešť. Zo zvyšných troch, ktoré sú na Slovensku, je D1 cez Žilinu najdlhšia, najnáročnejšia a najdrahšia trasa. Inak povedané: ak by stáli aj dve alternatívne – a lacnejšie – trasy (cez Zvolen a cez Nové Zámky, ktoré sa pri Lučenci spoja a idú spoločne do Košíc), tak kto by to z vás zobral autom z Bratislavy do Košíc cez Žilinu?

mapa_siet_12_2015

Zrejme je mnoho dôvodov, prečo sa Mečiar rozhodol pre D1, a všetci (hlavne Fico a spol.) v tom potom pokračovali. Aj celkom racionálne geografické a ekonomické (na tejto trase je najväčšia koncentrácia obyvateľstva, priemyslu, ekonomickej aktivity aj dopravnej intenzity). No aj politické (stačí sa pozrieť na volebné mapy). A pravdepodobne aj neetické (čím drahšie úseky a tunely, tým viac sa dá „tunelovať“). Dôsledok je však taký, že dokončenie D1 sa stále odsúva a juh ostal úplne mimo hry.

Ak by na to išli napríklad strednou trasou cez Zvolen, tak by už zrejme stála súvislá diaľnica z Bratislavy do Košíc, a teda aj juh by mal svoj úsek (R2 od Lučenca do Košíc). Mimochodom, ide o regióny s najvyššou nezamestnanosťou, kde investície chýbajú ako soľ.

A ešte jedna poznámka: táto trasa sa často spomína ako južná, ale odkedy je Žiar nad Hronom alebo Zvolen na juhu Slovenska? Skutočná južná trasa je R7 (Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec) v kombinácii s R2. Takže, aby sme to skrátili, na juhu (keď to definujeme ako územia, kde je aspoň 25 percent občanov maďarskej národnosti) sa zatiaľ nepostavil ani kilometer autostrády v plnom profile a sotva sa to v najbližších rokoch zmení.

Do roku 2020 skoro žiadna zmena a potom bude menej peňazí

Isté je len to, že peniaze z eurofondov v súčasnom rozpočtovom období sú už rozdelené v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. Konkrétne z 15 väčších diaľničných projektov skoro všetky idú na dostavbu D1 a D3 a pre juh Slovenska zostane jediný, 14-kilometrový úsek (s 4,7-kilomerovým tunelom) Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorý má odbremeniť známy horský priechod Soroška (v polovičnom profile, samozrejme).

K tomu možno pridať PPP projekt okolo Bratislavy, ktorého súčasťou je aj časť R7 na Žitný ostrov, tá však má skončiť ešte pred Dunajskou Stredou. A nový most medzi Komárnom a maďarským Komáromom cez Dunaj, vďaka ktorému bude mať Komárno de facto prístup na maďarskú diaľnicu M1 (Budapešť – Viedeň). Lepšie než doterajšia veľká nula, ale hneď treba dodať, že po roku 2020 už budú k dispozícii výrazne menšie zdroje z eurofondov (ak sa vôbec EÚ zachová v súčasnej podobe). Dokončenie siete teda nemá známe finančné krytie ani všeobecne, čo pre juh neveští nič dobré.

Železnice sa rekonštruujú paralelne s D1

Skoro nebadateľný rozvoj v dopravnej infraštruktúre by sa dal čiastočne kompenzovať väčšími investíciami do modernizácie železníc. Tie sa však ešte viac sústreďujú na osi Bratislava – Žilina – Košice, teda paralelne s D1. Aby sme boli opäť konkrétni, v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 z 13 väčších projektov na modernizáciu koľajovej dopravy všetky modernizácie železničných úsekov sa týkajú tejto osi, a na juh smerujú len dva menšie projekty (ide o modernizáciu uzla Čierna nad Tisou pri ukrajinskej hranici a zavedenie spoločného európskeho systému železničnej signalizácie ERTMS na koridore č. IV Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo/Komárno).

Priestor na rozvoj by pritom na juhu bol, napríklad južná a stredná trať z Košíc do Bratislavy by mohli odbremeniť najmä v nákladnej doprave tú severnú. Medzi Zvolenom, Lučencom a Košicami však stále nie je elektrifikovaná trať. Elektrifikácia a zdvojkoľajnenie chýbajú aj na úseku Bratislava-Nové Mesto – Dunajská Streda – Komárno. Počet cestujúcich (najmä dochádzajúcich do Bratislavy) tu prepravca RegioJet viac ako strojnásobil a v Dunajskej Strede je aj veľký intermodálny kontajnerový terminál, čiže je tu aj dosť hustá nákladná doprava. K reálnosti tohto projektu len jedna poznámka: v strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry do roku 2020 je to jediný projekt, kde úplne chýba aj predpokladaný termín realizácie… (Aspoň nejaký nereálny termín mohli prihodiť, ako to robili pri mnohých ostatných úsekoch.)

Keď už reálne investície nehrozia, tak treba zabezpečiť aspoň nejaké sny, a tak sa ministerstvo dopravy neustále vracia k myšlienke širokorozchodnej trate. Ktorá nie je potrebná, nemá kto zaplatiť veľmi drahú výstavbu, ale aspoň sa dobre o tom hovorí (hlavne na stretnutiach s ruskými partnermi, kde sa tvárime, akoby Ukrajina medzi nami ani neexistovala).

RegioJet nevyvracia, ale potvrdzuje obraz o zanedbanom juhu

Cestujúci z bratislavskej hlavnej stanice by mohli namietať, že však na ten juh chodia tie pekné nové žlté vláčiky RegioJetu, tak v čom je vlastne problém. Tie však len potvrdzujú to, že štátne železnice sa vykašlali na južné Slovensko. Kým nebol RegioJet, z Bratislavy do Komárna (100 kilometrov) ste sa priamym spojom ťažko dostali, a keď nejaký náhodou išiel, tak cesta trvala neskutočných vyše dve a pol hodiny! No aj do Dunajskej Stredy chodilo výrazne menej vlakov než teraz (keď premávajú aspoň v hodinových intervaloch).

Štátny dopravca tým, že pustil túto trať RegioJetu, sa vlastne priznal, že tu nedokáže zabezpečiť kvalitnú dopravu. Teraz, pre zmenu, po tom, čo RegioJet viacnásobne zvýšil počet cestujúcich (dopomohli k tomu aj „Ficove vlaky zadarmo“), ministerstvo dopravy opakovane odmieta poskytnúť peniaze na nákup ďalších súprav. Čiže štátna ZSSK dostáva nové vlaky z eurofondov, a RegioJetu dali peniaze len raz, v roku 2014 na dve ďalšie súpravy (ktoré ináč nie sú nové, ale obnovené). Preto v špičke vlaky praskajú vo švíkoch.

Nezamestnanosť apr 2016

Vyššia nezamestnanosť, a ešte aj sčasti zakrytá

K zanedbanej a chýbajúcej infraštruktúre ešte treba pridať, že štát nie je štedrý ani pri podpore priemyselných parkov na juhu. Potom nie je náhoda, že južné okresy od Trnavského kraja až po Banskobystrický majú v porovnaní s tými severnejšími vyššiu nezamestnanosť. Rozdiely by boli ešte väčšie, keby aj na juhu došlo k vytvoreniu menších okresov, Mečiar ich však nezakladal asi práve preto, lebo by mali maďarskú väčšinu.

Keď by sme vnímali len okolie Štúrova (okres Nové Zámky), Želiezoviec a Šiah (okres Levice) alebo Fiľakova (okres Lučenec), respektíve Kráľovského Chlmca a Veľkých Kapušian (okresy Trebišov a Michalovce), tak všade vyskočí vysoko nadpriemerná nezamestnanosť nielen v porovnaní s krajskou, ale aj okresnou úrovňou. Nevyhnutným predpokladom na postupné znižovanie rozdielov by boli práve verejné investície do dopravnej infraštruktúry a aj podpora priemyselných parkov, a ďalej už netreba nič vysvetľovať… Juh zrejme zostane naďalej zaostalý.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie