Extrémisti sa chystajú do Bratislavy, zopakujú si pochod, ktorý sa vlani skončil bitkami
Ficova vláda sľubovala zákon, ktorý by obciam dával možnosť akcie radikálov zakazovať. Nič sa však nestalo a po roku sa situácia opakuje.
Bratislavu čaká ďalší pochod holohlavých mladíkov ulicami mesta. Na sobotu 25. júna pripravuje extrémistické zoskupenie Alternatívna cesta protest s názvom „Stop likvidácii Európy“.
Za akciou znovu stojí Lukáš Kopáč, ktorý v Bratislave zvolával aj vlaňajší pochod proti migrantom, ktorý sa preslávil násilnou dohrou.
Slušní ľudia s fašistami a bitkármi nepochodujú
Niektorí účastníci sa po jeho skončení vydali do ulíc a napadli divákov cyklistických pretekov pod Bratislavským hradom, ktorí im prišli pod ruku. Ďalšia partia zase hádzala kamene po moslimskej rodine pri hlavnej železničnej stanici.
„Na našej protestnej akcii sú opätovne vítaní všetci nespokojní Slováci a Európania bez rozdielu, pričom po dohode môžu vystúpiť aj s príhovorom,“ píšu organizátori v statuse na Facebooku.
Už vlaňajší pochod bol prelomový v tom, že na jednom pódiu spolu vystúpili predseda ĽSNS Marian Kotleba a vodcovia ďalších radikálnych skupín: napríklad hlavná postava polovojenského Vzdoru Kysuce Marián Magát či bývalý mestský policajt Marián Mišún, ktorý sa preslávil pálením vlajky EÚ.
Za rok sa toho na radikálnej scéne veľa zmenilo. Najmä to, že Kotleba je v parlamente. Mišún a Magát šli do volieb na jeho kandidátke a hoci ich nezvolili, stúpajú – z Mišúna je poslanecký asistent.
Magát napríklad šíri, že utečeneckú krízu spôsobili „sionistickí oligarchovia“. „Vykorisťujú Afriku a teraz platia obyvateľom náklady na cestu do Európy. Potrebujú zničiť našu kultúru a naše gény,“ hovoril Magát vlani na podobnom zhromaždení v Žiline.
V parlamente je aj Milan Mazurek, mladý kotlebovec, ktorý po vlaňajšom pochode vulgárne nadával moslimskej rodine pri hlavnej železničnej stanici.
Video: Poslanec Mazurek počas útoku na arabskú rodinu (od 13:55)
zdroj: RafaVideoart
https://www.youtube.com/watch?v=8eAQp6D0onk&feature=youtu.be&t=13m57s
Organizátori aj tentokrát zvolávajú účastníkov na emotívne heslá. „Slovenský národ je v obrovskom nebezpečenstve. Bruselskí hlupáci žijúci mimo reality môžu už čoskoro spôsobiť sociálny a ekonomický kolaps pôvodnej európskej civilizácie,“ hlásajú na Facebooku.
Pozvánku doplnili o sugestívnu fotku skupinky černochov vyzbrojených palicami a mačetami.
Neriešili príliš fakt, že ich snímka nemá s Európou nič spoločné: zachycuje rok staré nepokoje z juhoafrického Johannesburgu medzi miestnymi obyvateľmi a prisťahovalcami z iných afrických krajín.
Vybraná spoločnosť
Okrem slovenských radikálov očakáva Kopáč aj príchod napríklad krajne pravicového českého politika Miroslava Sládka, ktorého strana sedela v 90. rokoch v parlamente; dnes už je bezvýznamný. Sládek sa preslávil okrem iného tým, keď v parlamente rozprával „vtip“, že najväčším zločinom Róma je už len to, keď sa narodí.
Ďalším českým rečníkom by mal byť podľa Kopáča Pavel Kamas, ktorý pred časom nechal vydať v češtine prejavy Adolfa Hitlera. „Popritom účasť potvrdili aj niektorí predstavitelia nemeckých a rakúskych národných a protiimigračných politických strán,“ povedal Kopáč Denníku N.
Pozor, vedia zaplniť námestie
Účasť na pripravovanej akcii zatiaľ na Facebooku potvrdilo 1200 ľudí, ich počet však môže ešte výrazne vzrásť. Server Aktuality.sk upozornil na to, že na protest sa chystajú napríklad futbaloví „ultras“ z Trnavy či Žiliny.
„Účasť rôznych futbalových ultras by sme určite radi privítali, pretože vieme, že v týchto skupinách sa pohybuje veľké množstvo správne zmýšľajúcich ľudí,“ tvrdí Kopáč.
Hlavná otázka však znie, či sa organizátorom podarí znovu prilákať aj „bežných občanov“. Pred rokom totiž dokázali osloviť aj ľudí, ktorí inak na extrémistické podujatia nechodia.
Aj vďaka tomu prišlo na oficiálnu časť protestu podľa odhadov polície celkovo až 3500 účastníkov, čo sa považovalo za vysoké číslo.
„Ukázalo sa, že téma imigrantov funguje. Dokáže zaplniť námestie, a to nielen extrémistami,“ poznamenal právnik Daniel Milo, ktorý sa na ministerstve vnútra venuje prevencii extrémizmu.
Organizátori by zjavne radi tento počet minimálne zopakovali.
Mnoho akcií v jeden deň
Účastníci sa chcú zísť o tretej hodine popoludní pred hlavnou železničnou stanicou a následne sa vydať do mesta. Na rozdiel od minulého roku tentokrát nedostali k dispozícii trasu okolo Prezidentského paláca na Námestie SNP.
Po dohode s radnicou Starého Mesta im pridelili Námestie slobody pri budove Slovenskej technickej univerzity, ktoré je od stanice vzdialené necelý kilometer.
Radnica hovorí, že organizátorov upozornili, že v daný termín je v meste viacero akcií, a snažila sa dohodnúť na inom termíne. Na to však organizátori nepristúpili.
Obe strany sa dohodli aspoň na tom, že oficiálna časť protestu nebude v historickom centre, kde sa budú konať napríklad korunovačné slávnosti, na ktoré zvyčajne chodia tisíce ľudí.
Pre políciu to bude opäť znamenať stav najvyššej pohotovosti. Na sobotu 25. júna sú totiž v Bratislave plánované aj ďalšie masové podujatia.
Okrem korunovačných slávností sa má zhodou okolností pod Hradom znovu konať cyklistické podujatie Downhill, ktoré radikáli pred rokom svojimi výpadmi predčasne ukončili. A pripravujú sa aj dve anti-zhromaždenia, ktoré zvolávajú niektorí opoziční poslanci.
„Počítame s tým, že celkovo sa bude v Bratislave konať až päť rôznych akcií,“ hovorí viceprezident policajného zboru Ľubomír Ábel.
Polícia bude mať podľa neho v uliciach niekoľko stoviek mužov i s technikou. „Budeme sa snažiť o to, aby všetky zhromaždenia mali pokojný priebeh,“ tvrdí Ábel.
Koniec protestu – kritická chvíľa
Hlavné riziko násilností však nebude počas samotného protestu, ale bezprostredne po jeho skončení. Organizátori takýchto akcií si totiž dávajú pozor, aby v čase oficiálneho programu nedochádzalo k žiadnym prejavom extrémizmu, čo by úradníkom dalo dôvod podujatie rozpustiť.
Pred rokom došlo k výtržnostiam až vo chvíli, keď sa účastníci začali rozchádzať do ulíc – v tom čase už za nich organizátori formálne nezodpovedali.
„Po ukončení už oficiálne nešlo o účastníkov zhromaždenia, ale o občanov, ktorí sa maskovali kuklami a evidentne sa sem prišli pobiť,“ poznamenal Ábel.
Policajti s takýmto možným scenárom počítajú i teraz. „Na to, čo bude nasledovať po skončení oficiálnej časti programu, si budeme dávať veľký pozor,“ hovorí Ábel.
Minulý rok policajti pre výtržnosti zadržali 140 ľudí, tridsať z nich začali aj trestne stíhať. Časť z nich tvorili futbaloví vagabundi z Česka.
„Pre mňa bolo paradoxné, že sme tu mali tvrdé jadrá prívržencov futbalových klubov z Česka, ako sú Sparta Praha, Baník Ostrava či Zbrojovka Brno, ktorí väčšinou útočia proti sebe,“ dodal Ábel.
Či českí chuligáni dorazia aj teraz, nie je jasné. Polícia podľa Ábela ani nemá legálne možnosti, aby im v tom zabránila.
Môže len preventívne monitorovať vlaky, ktorými by sa mohli dopravovať. „Na ten deň sa intenzívne pripravujeme. Urobíme všetko pre to, aby občania boli v bezpečí,“ dodáva Ábel.
Zákon nežnej revolúcie
Pripravovaný pochod bude, podobne ako vlani, legálny. Na Slovensku totiž naďalej platí veľmi liberálny zákon o zhromažďovacom práve, ktorý pochádza ešte z roku 1990.
Ako nedávno pripomenula RTVS, premiér Fico po vlaňajších násilnostiach sľuboval jeho sprísnenie. „Ak je zrejmé z prípravy konkrétneho podujatia, že má slúžiť na neonacistické extrémistické prejavy, boli by preventívne opatrenia, ktoré by znemožňovali konanie takýchto podujatí,“ povedal vlani Fico.
Za nové pravidlá sa prihovárali viaceré radnice, ale napríklad i polícia. „Pomohlo by, keby sme mali presnejší výklad zákona. Keď totiž zhromaždenie oznamuje človek, ktorý patrí do extrémistického hnutia, je to signál, že asi prídu extrémisti a nie poľnohospodári,“ povedal pred časom Ábel.
Žiadna zmena však neprišla. Ministerstvo vnútra, pod ktoré táto oblasť spadá, neposlalo do parlamentu žiadnu významnú novelu.
„Po tom, čo sme začali o tom debatovať, drvivá väčšina politikov, ale aj samospráva povedali, že to je natoľko dôležitý zákon pre slobodu zhromažďovania, že by bolo dobré ho neupravovať,“ tvrdí minister Robert Kaliňák.
Radnica: dali sme vlastný návrh
Či Kaliňák hovorí úplnú pravdu, je však otázka. Napríklad bratislavské Staré Mesto, na ktorého území sa konajú najviac exponované akcie, na prísnejší zákon tlačilo. Ešte vlani pripravilo aj vlastný návrh, ktorý by dal obciam väčšie možnosti, ako podobné zhromaždenia zakázať.
Návrh predložila radnica Kaliňákovmu ministerstvu, ktoré sa ním však odmietlo zaoberať – údajne vzhľadom na blížiace sa voľby. „Zo strany ministerstva vnútra nám bolo povedané, že novelizácia týkajúca sa ústavného práva do parlamentných volieb nebude možná,“ tvrdí hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.
V iných prípadoch dokázala byť Ficova vláda viditeľne akčnejšia – napríklad protiteroristický balík zákonov dokázala tri mesiace pred voľbami pretlačiť parlamentom a zohnať preň dokonca ústavnú väčšinu.
Protest sa len oznamuje
Aj naďalej teda zostal platiť 26 rokov starý zákon, podľa ktorého si zvolávatelia nemusia žiadať žiadne povolenie – organizátor len s dostatočným predstihom oznámi obci, že plánuje zhromaždenie na nejakom mieste.
Obec ho síce môže zakázať, ale len vo veľmi špecifických prípadoch. Medzi ne môže teoreticky patriť aj extrémizmus.
„Ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval napríklad k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov, obec zhromaždenie zakáže,“ uvádza zákon.
V praxi je však uplatnenie takýchto paragrafov zložité. Problém totiž je, že úradníci môžu brať do úvahy len to, čo organizátor napíše do formálneho oznámenia. A pokiaľ sa v ňom zdrží extrémistických výpadov, nemôže s tým radnica mnoho urobiť.
Na tento problém narazilo aj Staré Mesto, keď dostalo oznámenie o najnovšom proteste „Stop likvidácii Európy“. „Kameňom úrazu je, že obec podľa zákona posudzuje len oficiálny účel oznámenia a nie osobu, ktorá ho podala. Nemôžeme prechádzať Facebook a skúmať, ako sa prejavuje na verejnosti,“ vysvetľuje hovorkyňa Gubková.
Staromestská radnica vysvetľuje, že v minulosti v dvoch prípadoch podobné akcie zakázali, no v oboch prípadoch potom prehrali súd.
Zákon na strane radikálov
Ministerstvo vnútra ešte vlani napísalo špeciálnu brožúru pre obce, v ktorej im vysvetľuje, ako sa v takýchto prípadoch zachovať.
Denník N ju má k dispozícii, jej text však len potvrdzuje, že obce sú za súčasného stavu takmer bezbranné.
Podľa brožúry napríklad obec nemôže brať do úvahy ani to, keď sa organizátor hlási k extrémistom.
„Aj keby zvolávateľ sympatizoval s niektorou extrémistickou skupinou, nemožno zhromaždenie zakázať. Nie je možné totiž a priori predpokladať, že na zhromaždení dôjde k protiprávnemu chovaniu. Nemožno vopred na zvolávateľa hľadieť ako na vinníka, keď ešte nič nespáchal,“ vysvetľuje analýza.
Zákaz nemôže prísť dokonca ani vtedy, keď už aj sociálnymi sieťami kolujú pozvánky s extrémistickým nádychom. „Zhromaždenie je možné zakázať len zo zákonom stanovených dôvodov – informácie z pozvánky medzi ne nepatria,“ píše sa v analýze.
Brožúra preto radí obciam, aby sa snažili s organizátormi rokovať o inom dátume či vhodnejšom mieste konania. A odhodlať sa k zákazu až v situácii, keď sa s nimi organizátori nebudú chcieť baviť.
Aj v tomto prípade však musia mať svoj krok podložený nepriestrelnými argumentami. „Zákaz musí byť výborne argumentačne zvládnutý, napríklad pomocou znaleckých posudkov,“ prízvukuje analýza.
Zákony dnes jednoducho hrajú oveľa viac v prospech radikálov než obcí. „Podľa momentálnej legislatívy sa posudzuje len oznamovaný účel, nie ten skutočný. Ak by aj obec odbornou analýzou dospela k tomu, že účel zhromaždenia nesie extrémisticke prvky, stále ho nemôže zakázať. Zvolávateľovi musí navrhnúť ďalšie opatrenia,“ dodáva analýza.
Čo hovorí zákon
Predpokladom na zakázanie zhromaždenia je oznámený účel zhromaždenia, ktorý by smeroval k výzve:
- popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
- dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
- inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Zhromaždenie obec zakáže aj vtedy, ak:
- sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie,
- na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním,
- sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
