Denník N

Ako dosiahnuť, aby sme mali platy ako v Nemecku

Príchod jedného Jaguára nezdvihne slovenské mzdy na úroveň londýnskych. No neznamená to, že sú slovenskí zamestnanci obeťou nespravodlivosti a mali by hneď zarábať ako ich západní kolegovia.

Autor je analytik INESS

Jaguar Land Rover sa snaží získať nových zamestnancov. Aby k sebe prilákal zamestnancov z ostatných automobiliek či ich dodávateľov, musí im ponúknuť niečo viac. Vyššiu mzdu, lepšie pracovné podmienky. Už teraz je jasné, že Jaguar nebude ponúkať mzdu päťtisíc eur mesačne, ale možno o pár desiatok, či stoviek vyššiu ako v ostatných automobilkách. Aj napriek tomu sa vraj o prácu v ňom hlási 40-tisíc ľudí.

Vďaka tomuto súťaženiu zamestnávateľov rastú mzdy zamestnancov. Tento proces trvá na Slovensku 25 rokov, vo Švajčiarsku mnohonásobne dlhšie. Túto obrovskú medzeru nie je možné preskočiť. Treba do nej dorásť, pretože vyššia platová úroveň znamená aj rast kúpnej sily obyvateľstva. Keby Jaguar hneď nasadil mzdy ako v Anglicku, neznamená to, že holička by si mohla účtovať toľko isto ako holička v Londýne, lebo kúpna sila Slovenska sa jedným Jaguárom zmení veľmi málo.

Potrebujeme stovky Jaguárov, aby vzrástla kúpna sila väčšiny Slovákov. Vláda len pri rastúcej kúpnej sile dokáže zobrať občanom viac na daniach, aby zvýšila platy úradníkov, lekárov, či učiteľov. Z pohľadu Slovenska je dnes podstatné to, že mzdová úroveň ak nie rastie, tak minimálne oproti Západu neklesá. Platí však, že slovenskú platovú úroveň nedosahuje 85 percent sveta. Miliardy zamestnancov vo väčšine krajín túžia mať platy aspoň také ako na Slovensku.

Ako je to možné?

Tento fakt mnohých Slovákov, a zvlášť odborárov, neuspokojuje a nahnevane sa pýtajú – ako je možné, že za tú istú prácu pri výrobnej linke dostávajú robotníci v Nemecku trikrát viac? Súvis mzdy a produktivity práce nie je priamočiary. V prvom rade platí, že produktivita zamestnanca musí byť vyššia ako mzda. To je podmienka vzniku pracovného miesta. Zároveň práca nie je jediný vstup – faktor, vďaka ktorému vzniká napríklad nové auto. Vďaka výrobných linkám, robotom, laserovým zváračkám schádza z linky jedno celé auto každú minútu. Bez strojov – výrobného kapitálu, by to možné nebolo. Časť zisku teda ostáva investorovi – tomu, kto zakúpil stroje. Aj vďaka týmto strojom majú vlastne ľudia prácu.

Fakt, že zamestnanec v Nemecku a na Slovensku vyrobí „rovnako“ veľa pri rovnakom stroji, je pre investora predovšetkým dôvodom na rozmýšľanie nad presunom výroby na Slovensko. Ak vďaka nižším mzdám dokáže na Slovensku vytvoriť viac zisku, ostane mu viac zdrojov na rozšírenie výroby.

To rozhodnutie, samozrejme, závisí aj od iných faktorov danej krajiny, ako sú ochrana vlastníctva, zdanenie, regulácie, prírodné podmienky, politické prostredie či vzdialenosť. Je v danej krajine nestabilná vláda? Hrozí zvyšovanie daní? Pýtajú si úradníci úplatky? V takom prípade investor požaduje vyšší podiel zisku na investovanom kapitáli, čo inak znamená menej zdrojov na mzdy zamestnancov.

Pravidlá kapitalizmu

Ak by nová automobilka nedokázala pritiahnuť nových zamestnancov a zároveň nevytvorila dostatočný zisk, neprišla by sem. Vďaka tomu, že sa na Slovensku hlásia noví zamestnanci za mzdy nižšie ako v Anglicku, sa Jaguár rozhodol prísť na Slovensko. Jaguár nemá dôvod ponúkať mzdy ako v Anglicku. Prerobil by. Musí ponúknuť také mzdy, aby pritiahol zamestnancov, a to sa mu s najvyššou pravdepodobnosťou podarí. Keby postupoval tak, že ponúkne „nemecké mzdy“, porušil by pravidlá kapitalizmu.

Nie, tie pravidlá nie sú nikde napísané, nikto ho súdiť nebude. Porušenie sa prejaví v postupnom poklese jeho ziskov a tým v neschopnosti investovať rovnako veľa, ako investuje napríklad Audi v Maďarsku či Mercedes v Poľsku. Začali by mu chýbať prostriedky na vývoj nových modelov a strácal by tým trhový podiel.

Kedy budeme bohatší

Keď Slovensko zbohatne do tej miery, že prestane byť pre automobilky zaujímavé (ich zisky tu poklesnú), nové investície budú hľadať miesto v nových krajinách. To však už nebude taký problém, lebo Slováci budú bohatší, a ľahšie si nájdu prácu v službách alebo iných sektoroch. V tom čase bude mať aj kaderníčka vyššiu mzdu, ľudia budú nakupovať služby, ktoré si dnes nemôžu dovoliť, napríklad kosenie trávy, a zamestnanci budú mať viac schopností a skúseností, budú zaujímaví pre konzultačné firmy, vývojové firmy atď. Zjednodušene povedané, budú sa môcť zamestnať v službách za vyššie platy ako dnes.

Práve existencia tohto bohatstva je podmienkou vysokých platov. V Londýne by ste museli ponúknuť plat v automobilke súčasnému krajčírovi 25 eur za hodinu, aby ste ho „pretiahli“ z jeho živnosti. Na Slovensku stačí možno osem eur. V trhovej ekonomike totiž platí, že čím viac zamestnávateľov, čím viac kapitálu súťažiaceho o zamestnanca, tým vyššie mzdy.

 

Platy

Teraz najčítanejšie