Kateřina Fuksová
Deník N
Autorka je antropologička a historička
Volebné prieskumy v Moldavsku sa všeobecne nedajú považovať za viac než veštenie. Takmer nikdy netrafia a rozchádzajú sa medzi sebou pokojne aj o desiatky percent. Okrem toho, kto si ktorý prieskum práve objedná, je to dané aj vysokou mierou nerozhodnutých voličov, ktorí do poslednej chvíle nevedia, koho a či vôbec budú voliť.
Nie je to náhoda a odráža to rozšírenú dezilúziu z politiky, odcudzenie od politického života a predstavu, že voľby máločo zmenia. A zároveň paralyzujúci nedostatok voliteľných strán, ktoré by človeka donútili vstať počas volebnej nedele z postele.
Dáta hovoria jasne. Od prvých parlamentných volieb po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1994, ktoré mali volebnú účasť 79 percent, klesol záujem moldavských voličov na súčasných 52 percent.
Politika sa pre mnohých stala abstraktným fenoménom, ktorý podľa nich ovplyvňuje ich životy len minimálne, pričom ju ovládajú oligarchovia a korupčníci, ktorí sa o problémy bežného človeka príliš nezaujímajú.
Osudová udalosť
Nie je ťažké byť z volieb aj celej politickej atmosféry otrávený. Tohtoročná kampaň si nedávala servítky pred ústa a portrétovala hlasovanie ako osudovú udalosť, ktorá rozhodne o budúcnosti krajiny, demokratickom zriadení a „návrate do Európy“.
Vládnuca strana tvrdila, že pokiaľ nezíska väčšinu v parlamente, proces európskej integrácie sa zastaví, krajina sa izoluje a nasledovať môžu aj zatvorené hranice a nastolenie policajného štátu.
Na letákoch, ktoré ľudia dostávali do schránok, boli fotografie z rozbombardovaných
