Denník N

Kaliňákovi patrí vďaka. Ukázal, ako zlepšiť zákon

Súčasná podoba zákona o konflikte záujmov sa ukázala ako úplne nedostatočná. Politikom umožňuje priveľa.

Súčasná mela ohľadom Roberta Kaliňáka je v prvom rade o konkrétnej politickej zodpovednosti konkrétnych ľudí. A aj na systémovej úrovni je prvoradou otázkou, ako zabezpečiť nezávislosť polície a prokuratúry (tá síce nepodlieha priamo hlavnému podozrivému, ale aj generálny prokurátor vďačí za funkciu hlasom Smeru).

No keď trochu opadne prach, bude treba vyriešiť aj ďalšiu vec – súčasnú podobu zákona o konflikte záujmov. Pokiaľ totiž môže minister vnútra zákulisne obchodovať s človekom podozrivým z daňových podvodov (pričom iný minister a advokát, ktorého si najíma štát, sú s ním vo firme tiež), získať nikdy nepriznané pohľadávky, a všetko je to úplne legálne, asi tu niečo nesedí. Tu sú minimálne tri oblasti, ktoré treba zaviesť:

1. Prísnejší zákaz obchodovania s osobami, o ktorých právach funkcionár rozhoduje.

Zákon už dnes obsahuje množstvo obmedzení po skončení výkonu funkcie – úradníci sa napríklad nemôžu rok po odchode zo svojej pozície zamestnať vo firmách, ktorým prideľovali dotácie. No nič nebráni aktívnemu ministrovi vnútra, aby obchodoval s človekom, ktorého len pár mesiacov predtým preverovala polícia. Ani keby Kaliňák osobne podpísal rozkaz, že majú Bašternáka pustiť z basy, nič mu nezakazuje hneď na druhý deň od neho kúpiť akcie.

2. Vykazovanie pohľadávok v majetkovom priznaní.

Zákon už dnes hovorí, že treba uvádzať „vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy“. Kaliňák sa napriek tomu tvári, že nemal povinnosť informovať o státisícových pohľadávkach, ktoré mal voči firme B.A. Haus. Ťažko povedať, aká formulácia by mu vyhovovala, ale nech si ju pokojne aj sám nadiktuje. Dôležitý je výsledok – aby sme sa o záväzkoch firiem voči členom vlády nemuseli dozvedať z pirátsky nabúraných účtov a chaotických tlačoviek. A áno, pri týchto sumách by sa žiadalo vedieť konkrétne, ktoré spoločnosti politikom dlžia.

3. Zverejňovanie podielov vo firmách.

Dnešný zákon znemožňuje „uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve alebo nadobúdať akcie na doručiteľa inak ako dedením”. Fajn. Ale keďže nikto zvonka aj tak netuší, ktorý minister má v akej firme koľko akcií, tak je celé ustanovenie nanič. Podpredseda Smeru síce tvrdí, že žiadna z jeho firiem neobchoduje so štátom, ale sme odsúdení len na jeho tvrdenie. Čerpajú eurofondy? Obchodujú s cudzími štátmi? Sú v nich trestne stíhané osoby? Rozhoduje o ich právach vláda? Nič z toho nevieme, lebo nevieme, o ktoré ide. A keďže samotný minister Kaliňák si nedokáže spomenúť ani len na to, kedy sa s niekým zoznámil a videl, nieto že by ešte dokázal vysvetliť vlastné účtovníctvo, riešenie je jediné – nútiť jeho aj všetkých ostatných priznávať čím viac už priebežne.

Teraz najčítanejšie