Radoslav Procházka
Udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka
1. Lipšic rehabilitovaný Štrasburgom
Pred štyridsiatimi piatimi rokmi sa pán Hirst priznal k zabitiu, pričom sa bránil nepríčetnosťou. Znalci dospeli k záveru, že trpí závažnou psychickou poruchou, ktorá mu znemožňuje posúdiť morálne dôsledky svojho konania. Dostal doživotie s možnosťou predčasného prepustenia.
V tom čase platil v Spojenom kráľovstve plošný zákaz volebného práva pre väzňov vo výkone trestu odňatia slobody. V roku 2005 Európsky súd pre ľudské práva vydal vo veci svoj druhý rozsudok, ktorým vyslovil porušenie volebného práva sťažovateľa, a uložil Spojenému kráľovstvu, aby svoje zákonodarstvo zosúladila so Štrasburským dohovorom.
Krátko nato (2007) sa v slovenskom parlamente rokovalo o zmene volebných kódexov, ktorú predkladal vtedajší minister vnútra Róbert Kaliňák a ktorá predmetnému štrasburskému rozsudku vychádzala v ústrety, keď priznala aktívne volebné právo aj väzňom vo výkone trestu. Opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic voči tomu protestoval, neúspešne.
O dva roky neskôr rozhodol Ústavný súd veľmi podobne ako ESĽP, ale ani to Lipšica nepresvedčilo a naďalej namietal voči príliš širokému výkladu štrasburskej, resp. ústavnej judikatúry.
Nuž a minulý týždeň ESĽP v kauze Hora prvýkrát posúdil, ako sa Briti vyrovnali s povinnosťou, ktorú im uložil pred dvadsiatimi rokmi v rozsudku Hirst. Má to dva rozmery a dve pointy, ale nahlas vyslovíme len jednu, tú druhú necháme na vás.
Prvý rozmer spočíva v tom, že zatiaľ čo odňatie volebného práva psychopatovi, ktorý zabil človeka a dostal doživotie, označil európsky súd za porušenie dohovoru, odňatie volebného práva osobe, ktorá sa opakovane dopustila znásilnenia, označil za postup súladný s dohovorom.
Lipšicova pozícia sa teda ukázala ako legitímna, to je tá explicitná pointa.
Tú druhú si, prosím, vydedukujte na základe nasledovných
