Denník N

Brexit – otázky a odpovede o britskom referende o EÚ

Kedy bude referendum? Prečo sa vôbec koná? Ako môže odchod Británie ovplyvniť Európu a Slovensko?

Kedy budú hlasovať?

Referendum o zotrvaní, respektíve vystúpení Veľkej Británie z EÚ, bude vo štvrtok, 23. júna 2016. Referendové miestnosti sa zatvoria o 22. hodine britského času. Spočítavanie hlasov prebehne v 382 lokálnych a 12 regionálnych centrách. Spoľahlivé výsledky môžeme, podobne ako pri akomkoľvek hlasovaní, očakávať nasledujúce ráno, teda v piatok. Oficiálne výsledky vyhlásia v Manchestri.

Ako znie referendová otázka?

„Mala by Veľká Británia ostať členom Európskej únie alebo by mala odísť?“

Briti si budú vyberať z dvoch možností odpovede– ostať alebo odísť (stay or leave), nebudú teda odpovedať áno/nie.

Na výhru ktorejkoľvek z možností postačuje jednoduchá väčšina hlasov. Pri referende nie je žiadne kvórum, výsledok bude teda platný bez ohľadu na účasť.

Zaujímavosťou je, že hlasovať môže aj približne milión občanov Commonwealthu, ktorí žijú v Británii, a to aj napriek tomu, že nemajú britské občianstvo. Naopak, svoj hlas nemôžu odovzdať Briti, ktorí sú v zahraničí dlhšie ako 15 rokov.

Prečo bolo referendum vyhlásené?

Britský premiér David Cameron referendum o budúcnosti Veľkej Británie v EÚ sľúbil už v roku 2013. V tom čase bolo jeho rozhodnutie vnímané ako predvolebný ťah, Cameron totiž ľudové hlasovanie podmieňoval práve víťazstvom vo voľbách, ktoré sa konali v roku 2015. Jeho Konzervatívna strana napokon voľby vyhrala, získala 331 parlamentných kresiel, čo v 650-člennom parlamente stačilo na vytvorenie vlády. Po voľbách Cameron vyhlásil, že referendum bude v roku 2016.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo Briti žiadali referendum, je nesúhlas s rozširovaním právomocí EÚ na úkor členských štátov – podporovatelia odchodu si myslia, že Veľkej Británii by sa darilo lepšie, ak by Únii nepostupovala žiadne právomoci.

Odporcovia britského členstva v EÚ si myslia, že štát posiela do Bruselu príliš veľa peňazí, ktoré by vedel lepšie využiť doma – na školstvo, zdravotníctvo či bezpečnostné zložky.

Okrem toho chcú väčšiu autonómiu nad zahraničným obchodom a vytváraním zákonov.

Ďalším dôvodom je migrácia z ostatných, najmä neskôr integrovaných, členských štátov EÚ. Len vlani do krajiny prišlo 330-tisíc ľudí, polovica práve z Únie. Briti imigrantom vyčítajú, že zneužívajú sociálne dávky a preťažujú štátne inštitúcie.

Veľká Británia už raz o svojej budúcnosti v európskom integračnom celku hlasovala. V roku 1975 ľudia rozhodli, že aj naďalej ostanú súčasťou Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Výsledok bol jednoznačný, za zotrvanie hlasovalo až 67,2 % obyvateľov Veľkej Británie.

Kto sú lídri kampane a antikampane?

Kampaň za zotrvanie vedie skupina Britain Stronger in Europe, jej oficiálnym lídrom je Lord Stuart Rose, bývalý výkonný riaditeľ obchodného reťazca Marks & Spencer. Najznámejšími osobami kampane za zotrvanie sú však David Cameron, teda britský premiér, ktorý referendum inicioval, a George Osborne, aktuálny minister financií. Proti odchodu je aj väčšina politikov Lauboristickej strany, ktorí predstavili svoju vlastnú iniciatívu Labor In for Britain.

Zástancovia zotrvania argumentujú najmä ekonomikou. Podľa nich sú na Európsku úniu a na obchod s ostatnými členskými štátmi, prepojené až tri milióny pracovných miest. Zároveň by, vďaka európskej integrácii, do roku 2030 malo vzniknúť takmer 800-tisíc nových miest. Britain Stronger in Europe občanov varuje aj pred rastom cien tovarov, potravín a mobilných služieb.

Najvýraznejšou postavou Vote Leave, iniciatívy za odchod z EÚ, je Boris Johnson, bývalý starosta Londýna. Johnson a jeho spolupracovníci tvrdia, že dohoda s EÚ, ktorú vo februári vyjednal David Cameron, v skutočnosti neprinesie žiadne relevantné zmeny. Hlavné dôvody na odchod – nadmerné prispievanie do európskeho rozpočtu, imigrácia a postupovanie právomocí do Bruselu podľa odporcov neboli odstránené.

Vote Leave straší aj ďalším rozširovaním EÚ, ktoré pre Britániu predstavuje hrozbu. Vstup nových krajín by podľa Vote Leave priniesol ďalší príliv imigrantov. Hnutie sa, okrem iného, odvoláva aj na vstup Turecka, Macedónska či Albánska.

Nezávisle od Vote Leave kampaň za odchod z EÚ vedie aj Nigel Farage a jeho strana UKIP (UK Independence Party).

BBC pravidelne aktualizuje aj zoznam konkrétnych poslancov, ktorí podporujú odchod, alebo naopak, zotrvanie v Európskej únii.

Museli by sa Slováci pracujúci v Británii vrátiť domov?

V súvislosti s odchodom Veľkej Británie sa najčastejšie spomína uzavretie pracovného trhu pre občanov iných členských štátov EÚ. Konečný stav však závisí na dohode EÚ a Británie. Na druhej strane, dá sa očakávať, že podporovatelia odchodu budú navrhovať, aby sa pre občanov EÚ znovu zaviedli pracovné obmedzenia. To by mohlo spôsobiť nedostatok pracovnej sily najmä v profesiách s potrebou nižšej kvalifikácie. Ostatné európske štáty by sa zasa museli vysporiadať s návratom svojich občanov. Napríklad počet Slovákov žijúcich a pracujúcich v Británii je do 100-tisíc.

Ostatné štáty by na pracovné obmedzenia pravdepodobne reagovali rovnako, čo by spôsobilo problémy pre britských občanov pracujúcich v iných členských štátoch EÚ.

Brexit

Teraz najčítanejšie