Iveta Tanoczká
Namiesto radosti v prvých týždňoch tehotenstva cítila najmä intenzívny strach. „Počas prvého trimestra som stále odbiehala na záchod a dívala sa, či neuvidím krv. Stokrát za deň som kontrolovala, či sa niečo náhodou nedeje,“ opisuje fitness trénerka a influencerka Sára Štangelová.
Vlani totiž prišla o svoje prvé dieťa pri spontánnom potrate a bála sa, že sa to zopakuje.
„Pozitívny test je len začiatok všetkého, čo môže nastať. Až postupne, každým ďalším týždňom, ultrazvukom a zvukom bijúceho srdiečka sme si začali pripúšťať, že nás tento raz už hádam čaká len to dobré.“
V rozhovore so Sárou Štangelovou preberáme aj to:
- prečo sa rozhodla verejne hovoriť o strate dieťaťa počas tehotenstva;
- ako sa vyvíjal jej smútok;
- v čom strata dieťaťa a operácia nádoru na maternici ovplyvnili jej pohľad na tehotenstvo a materstvo;
- ako sa líšia nenávistné prejavy, s ktorými sa aktuálne stretáva, s online hejtom z minulosti;
- akou chce byť mamou a prečo si praje, aby sa na ňu jej dieťa nebálo hnevať.
Na sociálnych sieťach ste nedávno oznámili, že čakáte bábätko. O niekoľko dní nato ste zverejnili, že ste pred rokom prišli o dieťatko na začiatku tehotenstva. Kedy ste sa rozhodli verejne prehovoriť o svojej strate?
V podstate som sa tak rozhodla hneď, keď sa to stalo. Ako každá žena, ktorá zažila potrat, aj ja som sa v tom období snažila hľadať informácie. Samozrejme, vedela som, že sa tieto veci dejú, ale netušila som, aké je to časté a koľko žien si tým musí prejsť. Keď som sa pokúšala o spontánnych potratoch zistiť viac, našla som fakty a štatistiky, no nikto nerozprával o svojej osobnej skúsenosti. Povedala som si, že by bolo fajn, ak by som bola jednou z prvých verejne známejších žien u nás, ktorá o tom bude hovoriť.
Ženy, ktoré zažili potrat, si to väčšinou nechávajú pre seba. Rozumiem, že nie každý dokáže takúto skúsenosť spracovať natoľko, aby o tom chcel rozprávať. Po zverejnení informácie, že som prišla o dieťatko, som sa stretla aj s hejtom. Niektorí ľudia sa ma pýtali, prečo takéto informácie vypúšťam von.
Strata dieťaťa je pre mňa veľmi osobná a citlivá téma, ale myslím si, že je dôležité, aby sa rozprávalo aj o takýchto veciach. Keď som to začala v sebe spracovávať, povedala som si, že keď budem raz hádam opäť tehotná, čo sa vďakabohu stalo, určite budem hovoriť nielen o očakávaní, ale aj o našej strate.
Myslíte si, že by vám čítanie alebo počúvanie o osobnej skúsenosti inej ženy, ktorá prišla o bábätko, prinieslo v náročnom období určitú úľavu?
Určite áno. Je to iné, ako keď vám lekár na urgente povie, že také veci sa stávajú, nemôžete za to a nie je to vaša chyba. Chýbala mi osobná skúsenosť ženy, s ktorou by som sa mohla zžiť, slová človeka, ktorý tým prešiel a dokáže o tom hovoriť. Keď sa mi to stalo, nevedela som, čo ma čaká a čo sa bude diať ďalej.
Kým ste zverejnili informáciu o potrate, pod príspevkom o vašom aktuálnom tehotenstve sa okrem gratulácií rýchlo objavili aj komentáre, že by ste nemali cvičiť, lebo si privodíte potrat. Ako vám to padlo?
Na podobných komentároch sa smejem. V správach mi už pristálo množstvo teórií. Podľa niektorých ľudí nesmiem v tehotenstve nosiť rifle, dýchať alebo dvíhať ruky nad hlavu, lebo sa mi spraví
