Denník N

Kiskov prejav preložený pre Kaliňáka: Odíďte

Prezident síce v prejave Roberta Kaliňáka nemenoval, ale odkaz pre ministra vnútra je napriek tomu jednoznačný.

Ak Robert Kaliňák pozorne počúval prezidentov prejav o stave krajiny a berie hlavu štátu vážne, mal by dnes podať demisiu. Keďže však nevieme, či mal v návale starostí, ktoré sa mu momentálne zrejme preháňajú hlavou, kapacitu sústrediť sa, tu je niekoľko bodov, ktoré si mal z príhovoru zobrať:

1. Korupcia a kauza Bašternák dostali obrovský priestor. Odhadom štvrtinu času venoval prezident práve týmto oblastiam, a hoci pojmy „Kaliňák“, „Bašternák“, „Fico“, „kradnutie“, „špinavé peniaze“, „škandál“, „odstúpte“ priamo nezazneli, výrok o tom, že „asi niet osoby, ktorá by uverila príbehu, že niekto v kufríkoch priniesol 12 miliónov eur v hotovosti“, a odkaz na Rumunsko, „kde od posledných parlamentných volieb bolo celkovo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1 500 osôb  – vrátane popredných politikov“, boli dostatočne jasné. Ak teda Smer dúfal, že kauza pomaly ustúpi, tak nie. Prezident ju vrátil do hry, a nielen ako diskusnú tému, ale ako „politickú tému číslo jeden“, v ktorej sa musí začať aj niečo diať. Možno to je podpredsedovi strany už aj jedno, ale aspoň niektorí z kolegov ešte dúfajú v nejaké znovuzvolenie.

Video: Čo povedal Kiska o kauze Bašternák a ako sa pri tom tváril Kaliňák 
autorka: Martina Pažitková

2. Zotrvávanie vo funkcii je neslušné. Slovo slušnosť zaznelo v parlamente opakovane – prezident hovoril, že „vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať“ a že „takto to funguje v krajinách s normálnym systémom spravodlivosti a kultúrou slušnosti v politike. Nie však na Slovensku“. Z vlády, ktorá vyhlasovala boj s korupciou za jednu zo svojich priorít, sa tak pomerne rýchlo stala vláda s prezidentským certifikátom na neslušnosť. Kým Kaliňák je najmä záťažou Smeru, táto stručná charakteristika by mala znepokojovať aj koaličné strany, ktoré práve na charaktere stavali kampaň (na pripomenutie: Sieť a Most).

3. V nezávislé vyšetrenie kauzy sa nedá veriť. „Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom – politickým ani iným – a sú absolútne nezávislé? A že sa na ich prácu dá spoľahnúť?“ Tieto otázky síce boli rečnícke, ale keby Kiska chcel rozptýliť tieto pochybnosti, tak to spraví. On namiesto toho pridal ďalšiu: „Máme skutočne nezávislú políciu, inšpekciu či prokuratúru?“ Ide o konštatovanie samozrejmého – stopenie podozrení voči podnikateľovi Bašternákovi bolo samo osebe škandálom. Odkedy sa ukázalo, že po tom, čo k nemu došlo, minister vnútra obchodoval s hlavným podozrivým, je jeho pozícia úplne neudržateľná. Nehovoriac o tom, že Fico býva v jeho byte. No napriek tomu treba prezidenta, aby to zopakoval, lebo celej vládnej koalícii sa to ešte stále zdá v poriadku.

4. Aha, a ešte nezvládame ani boj s extrémizmom. Popri korupčných podozreniach by sa takmer dalo zabudnúť na to, že nám vo vlakoch pochodujú kotlebovci, chystajú sa ďalšie extrémistické akcie, bezpečnostná situácia pri osadách a iných rizikových lokalitách sa nijako nemení a štát s tým nič nerobí. Pripomenutie, že je nutná nulová tolerancia k neonacizmu a že štát má „sebavedomo zakročiť proti každému, kto sa pokúša nahrádzať jeho úlohu pri zabezpečovaní poriadku“, pripomína aj druhé zlyhanie Kaliňákovho rezortu – nulový viditeľný pokrok v boji s extrémizmom. Keďže práve hrozba fašizmu je nosným motívom tejto koalície, stačilo by aj toto na odstúpenie.

Posolstvo z prezidentovho prejavu je teda jasné – Robert Kaliňák už nemá vo svojej funkcii čo robiť. Teraz sú tu len dve otázky – či to minister vnútra pochopí. A ak nie, ako ďaleko je Kiska ochotný zájsť, aby mu to došlo.

Robert Kaliňák

Teraz najčítanejšie