Martin M. Šimečka
České voľby potvrdili, že masový hnev voličov je akousi konštantou súčasného Západu bez ohľadu na výkon vlády. Stáva sa už pravidlom, že takmer žiadna vláda nedokáže obhájiť svoj mandát po jednom volebnom období.
Čo bude výsledok českých volieb znamenať pre našich susedov, prenechám iným; pre Slovensko je však dôležité, že v budúcom parlamente nebudú komunisti zo strany Stačilo!, ktorí mali svojimi proruskými a protieurópskymi názormi najbližšie k slovenskej vládnej koalícii. Ich prehra je najzreteľnejším znakom toho, ako veľmi sa českí voliči líšia od slovenských.
Budúci premiér Andrej Babiš už v predvolebných debatách povedal, že jeho prvá zahraničná cesta povedie na Slovensko, a je zrejmé, že Robert Fico ho privíta ako blízkeho spojenca vo svojom boji proti Európskej únii a za ruské záujmy.
Je pravda, že v sobotu na Ficovu radosť zvíťazil v Česku populizmus. Zdanlivo to potvrdzuje blízkosť našich dvoch národov a spojenectvo populizmov.
Lenže ten český sa s tým slovenským dá len ťažko porovnať. Je sekulárny, a hoci jedným z jeho rysov je nevraživosť voči EÚ (nie však NATO), tá nie je nesená mýtom o jej liberálnej skazenosti.
V poslednom čase sa už síce nedá veľmi spoľahnúť na racionalitu jednotlivých politikov, ale ak sa s ňou dá ešte trochu počítať, potom by Babiš nemal byť takým blízkym Ficovým spojencom, ako v to dúfa slovenský premiér.
Babišove záujmy sú
