Ján Simkanič
Deník N
Dlhodobý vplyv Václava Klausa – dnes otvorene proruského sympatizanta – sa nedá dostatočne doceniť. Do základov českého premýšľania o svete sa mu podarilo vtlačiť viacero svojich osobných postojov, ktorých neotrasiteľnosť v niektorých kruhoch dokáže prekonať aj prírodné zákony. A po týchto voľbách sa vďaka úspechu Babišovho ANO s Motoristami sobě tesne za chrbtom ich dosah znovu posilní.
Akokoľvek je odkaz Václava Havla pre mnohých stále silnou a živou inšpiráciou, v spoločenskom povedomí sa postupne premenil skôr na abstraktný symbol, nálepku slobody, morálky a etických hodnôt, ktorý sa s gýčovitou príchuťou vznáša niekde vysoko nad nami bez reálneho vplyvu na väčšinu spoločnosti. Naopak, na Klausovom ideologickom základe veľká, zrejme aj väčšinová časť populácie hodnotovo stojí.
Nasledovníci Klausa
Klausove postoje boli pritom na začiatku do značnej miery protipólom Havlovho étosu založeného na kozmopolitnej otvorenej mysli vyhľadávajúcej globálne inšpirácie, prepojenia a spojenectvá. Klaus staval svoje sebapotvrdenie na nekončiacom sa negatívnom vymedzovaní sa voči všetkému a všetkým, čo a koho nemá pod kontrolou. Využíval nedôveru k veľkému, cudziemu a neznámemu svetu, pred ktorým sme boli štyridsať rokov uzavretí, a domáce sebavedomie staval nie na túžbe poznávať nové a učiť sa mu, ale na „domácom striebre“, „zlatých českých ručičkách“ a čecháčkovskom „rozumbradovstve“, ktoré sa nenechá opiť západným rožkom.
