Zaužívaný naratív v slovenskej politickej komunite je, že s Igorom Matovičom sa nedá vládnuť. Lebo je deštruktívny, útočný, nesolidárny, manipulatívny a nevyspytateľný… Takáto argumentácia dráždi, pravda, jadro jeho voličov, ktorí sa snažia seba i svoje okolie presvedčiť o opaku. Vraj sa mu krivdí. Poukazujú na Matovičovu ikskrát preukázanú schopnosť nekompromisne bojovať proti Ficovi a skorumpovanej oligarchii. Delikátne na tom je, že oba tábory majú pravdu. Exitujú totiž dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho kladné i záporné charakterové vlastnosti.
Samotný predseda Hnutia Slovensko si v týchto ostrých šarvátkach hovie. Z takéhoto konfliktu, v ktorom je hlavnou postavou, sa totiž okrem sebauspokojenia dajú získať aj percentá potrebné na vstup do parlamentu. Obrazne povedané, pod lúče reflektorov, kde sa predseda ako človek zhodnocuje.
No nie je to len „sláva“, o ktorú tu ide. Sú to aj ďalšie státisíce eur na účet politickej strany za volebný výsledok. Strany, ktorá v tradičnom význame slova stranou vlastne nie je.
Hej, vy v PS, zasadajte!
Ale na vec, teda na Igora Matoviča, sa dá pozrieť aj cez inú prizmu. Cez tú, že on o
Ivan Štulajter






































