Denník N

Šéf homeopatov Petroci: Nevieme, ako to funguje, ale funguje to

Vladimír Petroci. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimír Petroci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie som fanatik, nevysadzujem bežné lieky, vraví šéf slovenskej komory homeopatov Vladimír Petroci. Homeopatiu obhajuje a presviedča, že človeku dokáže vyliečiť streptokoka aj bez toho, aby vedel, že ho má.

Ako jeden z mála z vedenia komory homeopatov ste vyštudovali medicínu. Kedy ste ju absolvovali?
Študoval som v Košiciach, začal som v roku 1983 a promoval v roku 1989, tesne pred revolúciou. Tá ma zastihla v Pezinku na vojne.

Čo ste robili po škole?
Moje prvé zamestnanie bolo v Ústave experimentálnej medicíny v Košiciach. Tam som pracoval jeden mesiac. Potom som šiel na vojnu, kde som bol posádkový lekár, a po vojne som začal pracovať vo Wolkerovom odbornom liečebnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Tatranskej Polianke. Tam som pracoval do roku 2002, medzitým som si spravil atestáciu z internej medicíny a nadstavbovú špecializáciu z pneumológie a ftizeológie.

Kedy ste sa dostali k homeopatii?
V roku 1991, išiel som hneď na prvý kurz, ktorý tu bol organizovaný. Mal som od študentských čias záujem o čínsku medicínu, dokonca som sa venoval akupunktúre. Tiahlo ma to k holistickým metódam, a preto sa mi zapáčila aj homeopatia. Najprv som bol skeptický, snažil som sa zachovať si zdravý odstup. No povedal som si – má to dvesto rokov, niečo na tom zrejme bude.

Prečo ste sa začali homeopatii venovať?
Videl som, že klasická medicína alebo – ako ju teraz občas voláme – biomedicína veľmi často zlyháva. V učebniciach nájdete chronické ochorenia, napríklad astmu, s ktorou sme pracovali v Polianke, o ktorých sa píše, že sú nevyliečiteľné. V ústave sme vedeli stav tých ľudí zmierniť, ale nevedeli sme ich vyliečiť.

Vladimír Petroci (52)

Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte v Košiciach, do roku 2002 ako odborný lekár liečil respiračné choroby v liečebnom ústave v Tatranskej Polianke. Popri tom sa od roku 1991 venoval homeopatii, od roku 2002 už na plný úväzok. Patrí k najznámejším homeopatom na Slovensku, je šéfom a zakladateľom Slovenskej komory homeopatov.

Prvé dva roky v Polianke ste sa teda zrejme spoliehali na konvenčnú medicínu.
Samozrejme, a aj neskôr. Bola moja povinnosť postupovať lege artis, teda ako je predpísané. Robil som klasické vizity. Astmatikov sme liečili klasickým spôsobom, väčšinou bronchodilatanciami, betamimetikami a inhalačnými kortikoidmi, v ťažších stavoch perorálnymi kortikosteroidmi, čiže tabletami, či v najťažších situáciách depotnými. No videl som, že odtiaľ niet návratu. Keď už niekto bral depotné steroidy, nedalo sa vrátiť k tabletám a podobne od tabliet bolo veľmi ťažké sa vrátiť k inhalačným kortikoidom. To ma motivovalo hľadať iné cesty, ako ľuďom pomôcť.

Dnes sa už na plný úväzok venujete homeopatii.
Áno, od roku 2002.

Z dnešného pohľadu – máte pocit, že ste do toho roku 2002 liečili pacientov chybne?
Nie. Tak ako sa hovorí, že do Ríma vedie veľa ciest, tak aj v medicíne existuje viacero spôsobov, ako pacienta uzdraviť. Aj príroda má rada variabilitu. Tých trinásť rokov do roku 2002 som súčasne robil homeopatiu aj klasickú medicínu. Mal som svojich pacientov, liečil som ich klasicky, ale keď som videl, že mali nejaké ďalšie ťažkosti, ponúkol som im homeopatiu a tým som mal veľa príležitostí učiť sa. Už o dva-tri roky som nepochyboval, že výsledky, ktoré prináša homeopatia, sú úžasné.

K svojim začiatkom s homeopatiou ste napísali: „Sám som mal prvé dva-tri roky pochybnosti, ale odhodlal som sa to skúsiť. Aj keď som bol len začiatočník a nevedel som homeopatiu ešte dobre používať, začal som postupne vidieť pozitívne zmeny u pacientov.“ Nepociťovali ste riziko liečiť svojich pacientov spôsobom, o ktorom ste sám mali pochybnosti?
Nie, v akom zmysle?

Ak mám sám pochybnosti o tom, či je tá metóda funkčná, prečo by som ju aplikoval na pacientoch?
Lebo homeopatia nemôže uškodiť a má dobré referencie. Keď človek vidí veľké štatistiky a videá o vyliečených prípadoch, je to určitý dôkaz. Poviem vám jeden príklad. Jedna pani bola poslaná k nám na liečenie po tom, čo predtým dostávala 50 druhov rôznych liekov. Mala ťažké astmatické záchvaty a vyzeralo to, že pôjde na invalidný dôchodok. Urobil som jej vyšetrenie, zistil som jej mentálny stav, duševné a fyzické príznaky, dal liečbu. Do dvoch týždňov cítila výrazné zlepšenie a po mesiaci nemala takmer žiadne ťažkosti. Sledoval som ju ešte niekoľko rokov. Asi o tri roky mi hovorí – približne raz ročne si ešte potrebujem dať jednu guľôčku, keď začínam kašľať. Do niekoľkých dní nekašlem. Jej som konkrétne dával Natrium carbonicum. Navyše sa zlepšil aj jej duševný stav. Predtým bola plachá a uzavretá, po lieku sa otvorila. Rozkvitla. Toto je jeden príklad, ale nie jediný. Je to naša denná prax.

Vladimír Petroci. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vladimír Petroci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lekár a molekulárny biológ Peter Celec v SME komentoval tieto vaše vyjadrenia týkajúce sa astmy výrokom, že ak máte pravdu, zaslúžite si Nobelovu cenu.
Ja si to myslím tiež. Homeopatia si zaslúži Nobelovu cenu. Nie ja osobne, ale metóda ako taká, lebo pomáha miliónom ľudí.

On to myslel skôr ironicky. Nemýlite si placebo či prirodzenú fluktuáciu symptómov s účinnosťou liekov? To, že dva javy za sebou nasledujú, ešte neznamená, že by jeden viedol k druhému. V tomto prípade podanie homeopatika k vyliečeniu. Nemôže tu fungovať to, že sa homeopati o pacienta viac zaujímajú, on nemá pocit, že je pre lekárov len hora mäsa, a to vplýva na jeho psychiku aj celkový stav?
Týmto akoby ste vraveli, že nie je dokázaný účinok homeopatie. Ja si myslím, že je.

Čím?
Štúdiami. Keď si kliknete na moju stránku Akadémie homeopatie, nájdete tam približne tristo odborných štúdií, ktoré účinky homeopatie potvrdzujú.

Existuje veľký austrálsky výskum, ktorý zozbieral 1800 homeopatických štúdií. Do analýzy však zaradili len 225, lebo ďalších 1600 podľa vedcov nespĺňalo základné nároky na vedeckú prácu. Tento výskum, ale napríklad aj metaštúdia Aijinga Shanga, účinky homeopatie vyvrátili.
To sú jediné dve negatívne metaštúdie, obe pritom urobili závažné štatistické chyby. Odborníci na štatistiku vzniesli proti nim závažné námietky. Na druhej strane existuje najmenej päť metaštúdií, ktoré pozitívne účinky homeopatie potvrdzujú. V novinách sú však pertraktované len tie prvé dve, lebo vy novinári máte selektívny filter na výber toho, o čom hovoriť.

Ktorých päť štúdií máte na mysli?
Sú napríklad na webovej stránke Homeopathy Research Institute.

Nie je to zaujatá stránka?
Štúdie, ktoré citujete vy, nie sú zaujaté?

To sú štúdie, ktorými argumentuje aj Svetová zdravotnícka organizácia.
Tá je zaujatá tiež. Mnohí ľudia, ktorí pôsobia vo Svetovej zdravotníckej organizácii, sú na výplatných páskach farmaceutických firiem.

No štúdie, ktorými argumentujete vy, zasa často robili sami homeopati.
A kto iný by mohol homeopatické výskumy robiť? Klasický lekár nevie vybrať homeopatický liek, trvá sedem rokov, kým sa to človek naučí. Ako by mohol pracovať na homeopatickej štúdii?

Aj metaštúdie uvádzané na stránke Homeopathy Research Institute bývajú podľa vedcov zle interpretované. Napríklad štúdia Roberta Mathieho o Oscillococcine, ktorou homeopati argumentujú, uvádza, že závery nie sú preukázateľné a treba ich ďalej overiť. Podobne metaštúdia Josa Kleijnena, ktorá je opäť na tomto webe, hovorí, že i keď našli pozitívne účinky, nie sú dostatočné, lebo výskumy, z ktorých vychádzali, nemali dobrú metodológiu.
Ale je tam to slovo „pozitívne“. Každá vedecká práca sa končí tým, že hovorí o potrebe ďalších štúdií. Robert Mathie má aj metaanalýzu, ktorej výsledky predstavil na konferencii v Ríme v roku 2015. Táto metaanalýza vzala do úvahy len štúdie, v ktorých pacienti dostávali individuálne vybraný homeopatický liek. Vyšlo mu, že homeopatické lieky mali jedenapolkrát vyšší účinok ako placebo. Tri metodologicky najkvalitnejšie štúdie vykázali dvakrát vyšší účinok ako placebo. Nie je pravda, že nemáme dôkaz o účinnosti homeopatie.

Nie je to tak, že keby homeopatia naozaj fungovala, neradili by ju k alternatívnej medicíne, ale bola by súčasťou bežnej medicíny? Skúsme si povedať, ako podľa vás teda funguje.
A ako funguje paracetamol? Nikto to zatiaľ nevie. V konvenčnej medicíne je približne len 15 až 30 percent postupov a liekov overených vedecky, zvyšok je daný skúsenosťou. Ale v konvenčnej medicíne nikomu neprekáža, že nie sú jasné mechanizmy.

Rozdiel pri homeopatii je, že v nich účinná látka ani nie je alebo je tam niečo v nepatrnom množstve. Homeopatia sa vysvetľuje akýmisi neznámymi javmi.
Existuje dostatok dôkazov, že homeopatiká vplývajú na ľudský organizmus. Áno, zatiaľ nevieme ako. Vieme len, čo je na začiatku. K tým nepatrným množstvám: Samuel Hahnemann, zakladateľ homeopatie, na začiatku v liekoch používal vážiteľné množstvá. Vzal na lyžičku arzén alebo iný materiál a podal ho človeku. Ak by vás to uspokojilo, homeopatia môže fungovať aj s vážiteľnými množstvami.

Tu predsa nejde o naše uspokojenie. V homeopatikách nie sú vážiteľné množstvá.
V niektorých.

V tom najznámejšom, prípravku Oscillococcinum, nie sú. Je tam mimimálne, respektívne žiadne množstvo pôvodnej látky.
Vy rozmýšľate chemicky, no toto nie je chemický princíp. Existuje asi dvetisíc štúdií, výskumov vody, ktoré zistili, že voda má veľmi zaujímavé vlastnosti. Zistilo sa, že pri vysoko dynamizovaných roztokoch nejde len o riedenie, ale že tam musí byť aj to otriasanie. Pri tomto otriasaní sa s roztokom stane niečo zvláštne a správa sa inak. V Európe existuje klub chemikov, ktorí sa týmito vysoko riedenými látkami zaoberajú.

Čiže vy tvrdíte, že otriasaním vody sa mení jej štruktúra?
Keď je tam niečo na začiatku rozpustené, tak áno. Nikto nevie, ako to presne funguje, lebo tu neexistuje žiadny základný výskum, nie sú v tom peniaze. Keď v Anglicku rozdeľujú peniaze na výskum, celá alternatívna medicína z toho dostáva 0,0087 percenta. Koľko teda máme na výskum takýchto javov?

Vladimír Petroci. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vladimír Petroci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zostaňme pri tom otriasaní. Skúste to vysvetliť aj našim čitateľom. Záleží napríklad na tom, ako sa tou vodou otriasa? Ako to vyzerá?
Je jedno, ako sa roztokom trasie. Môžete ním triasť aj rukou, tak to robil Hahnemann a homeopati po ňom, teraz to robia stroje. Mašiny s veľkým bucharom, kam sa dajú ampulky, vytvárajú turbulentné vírenie.

Vy sám hovoríte, že neviete, čo sa s tou vodou deje.
Neviem, ja nerobím základný výskum a mám pocit, že nikto na svete to zatiaľ povedať nevie. Je to jav ako magnetizmus, ktorý existoval, aj keď ešte nebol vysvetlený. Ani v 18. storočí nikto nevedel povedať, ako to, že sa kus magnetu nalepí na železo.

No ten jav sa dal pozorovať. Ako máte vy potvrdené, že sa s tou vodou niečo stalo?
Na pacientoch. Okrem toho existujú štúdie in vitro, ktoré hovoria o tom, že bunky reagujú inak, ako keby prišli do kontaktu len s vodou. Je to skôr fyzikálny alebo matematický jav ako chemický, preto sa darmo k tomu chemici vyjadrujú. Ja chápem, že z ich pohľadu je to nezmysel. No z hľadiska reality sa tam naozaj niečo stane. Len nevieme čo. Je to jav, ktorý zatiaľ nemá svoje vysvetlenie.

A ako viete, že to niečo je dobré na liečenie? Vy dáte do roztoku nepatrné množstvo nejakej látky, otrasiete ním a zrazu máte liek. Ako viete, že to nie je dobré na niečo iné?
Na čo?

Napríklad na umývanie okien. Pýtame sa, ako sa zistilo, že nová vlastnosť roztoku, ktorým zatriasol homeopat, no ktorý sa z chemického hľadiska nezmenil, má byť použitá na liečenie.
Prvý to objavil Hahnemann. Desať rokov používal vážiteľné množstvá. Miešal lieky podľa základného princípu homeopatie, teda princípu podobnosti (podobné sa lieči podobným, pozn. redakcie). Viem, že aj tento princíp budú skeptici spochybňovať, ale je to ten istý princíp ako desenzibilizácia v alergológii či očkovanie. Čiže desať rokov používal vážiteľné množstvá, ale videl, že ľudia zle reagovali na toxické látky. Hľadal spôsob, ako lieky zbaviť nežiaducich účinkov. Ako chemik zistil, že špeciálnym procesom, ktorý sa volá dynamizácia, tieto nežiaduce účinky zmiznú, ale účinok látky je ešte väčší. Urobil experiment, ktorý fungoval. Aj keď nevieme ako.

Zhrňme si to: vy neviete, ako ten jav funguje, vedci namietajú, že tam z chemického hľadiska nie je žiadna účinná látka. Ako to, že balenie Oscillococcina stojí vyše dvadsať eur?
Bežne sa predáva monokomponentný prípravok za tri eurá. Z tohto prípravku stačí často jedna či dve globulky na vyliečenie akútneho ochorenia alebo chronického stavu. Máte pocit, že je to drahá metóda a zdieranie ľudí? Vybrali ste ako príklad najdrahší liek a jeho najdrahšie balenie, v ktorom je tridsať tubičiek. Balenie, v ktorom je šesť tubičiek, stojí päť eur. Navyše ja odporúčam nepoužívať celú tubičku, ale vziať si z nej len niekoľko globuliek, respektíve malú odmerku, ktorou je tobolka uzavretá.

Chcete povedať, že stačí taká malá dávka, aj keď na balení sa predpisuje celá tubička?
Áno. Ja tvrdím, že homeopatia je lacnejšia liečba ako klasická medicína, lebo stačí minimálna dávka lieku, aby sa vyliečil akútny či chronický stav.

Ako je možné, že podľa vás na vyliečenie stačí jedna malá globulka, ktorá navyše vznikla mnohonásobným riedením roztoku?
To je princíp homeopatie. Zrejme ide o informáciu, alebo ja to nazývam pole, čo pôsobí na regulačné mechanizmy, ktoré sú v organizme stuhnuté. To, čo je na homeopatii drahé, je nájdenie správneho lieku. Nemôžeme dať hocičo. Ani paušálne dávanie Oscillococcina na chrípku nie je najšťastnejšie. Nemusí účinkovať na každého. Homeopat dlho vyberá liek, aby bol účinný, a preto máme problém s klasickými dvojitými slepými štúdiami. Chýba im individualizovaný výber lieku pre každého pacienta.

Keby to tak bolo, tak by homeopatia v štúdiách obstála?
Heiner Frei na detskej klinike v Berne najprv deťom s ADHD vybral lieky a potom druhej polovici dal placebo. Ostatní lekári boli šokovaní vysoko pozitívnym výsledkom. Túto jeho štúdiu časopis Lancet odmietol, aj keď bola dobre a pedantne urobená, s odôvodnením, že čitateľov takéto výskumy nezaujímajú. To na margo výčitiek, že v renomovaných časopisoch sa neobjavujú naše štúdie. Lebo ich tam jednoducho nevezmú.

Zostaňme ešte chvíľu pri tom Oscillococcine. S týmto liekom prišiel Joseph Roy, ktorý však ani nevedel, že chrípku spôsobujú vírusy, a pracoval s niečím, čo volal oscillokokmi, ktoré však, zdá sa, vôbec neexistujú.
On hľadal liek na niečo iné, no potom sa zistilo, že to funguje na chrípkové stavy. To je ten problém, že teória a prax si často nezodpovedajú. Empíria predbieha vysvetleniu. Magnet sa na železo pripojil aj v 17. storočí, hoci to nevedeli vysvetliť. Oscillococcinum sa vyrába zo srdca a pečene pekinskej kačice. Zdrojom každej chrípky na svete sú vtáky. Sú rezervoáre chrípkových vírusov, tam sa držia a mutujú. Roy náhodou objavil niečo, čo má vzťah k chrípke a v homeopatickej forme dokáže vytvoriť obraz podobný chrípke, čím preventívne chráni ľudí, ktorí by mohli vojsť do podobného obrazu. Preventívne pôsobenie liekov je ľahšie ako liečenie.

Zdá sa, že homeopati primárne argumentujú praxou. Vy nedokážete vysvetliť, ako a prečo homeopatiká účinkujú, ale tvrdíte, že účinkujú, lebo to máte dokázané na ľuďoch. Čo hovoríte na prípady, keď prax ukazuje, že to nefunguje? Spomína sa napríklad prípad misionára Toma Millera, ktorý predtým na cestách preventívne používal antimalarikum Mefloquine, no raz sa spoľahol na homeopatický prípravok a skončil v nemocnici.
Ani účinok antimalarík nie je stopercentný. Bežne môžu ľudia dostať maláriu aj po podaní antimalarika. Je známe aj to, že účinnosť vakcíny proti malárii je veľmi nízka.

Pred chvíľou ste vedcov, ale aj nás novinárov obvinili, že si selektívne vyberáme prípady, ktoré sa nám hodia. No nerobíte to aj vy? Tu je konkrétny zdokumentovaný príklad človeka, ktorému homeopatikum nezabralo. O čom to hovorí?
Také niečo sa, samozrejme, môže stať. Aj my máme neúspešné prípady, ak nedáme správny liek. Vy hovoríte, že máme účinky len vďaka placebu. Ale mne sa bežne stáva, že pacientovi nájdem správny liek až na štvrtý či piatykrát. Pokojne aj po roku a pol. Dovtedy sa nemal dobre, ale zrazu sa mu uľaví. Nebolo by logické, že ak by išlo o placebo, účinkovalo by vždy najviac na začiatku?

Placebo predsa nie je jediná vec, ktorá náš stav ovplyvňuje. Čo spontánna remisia či prirodzená flukturácia symptómov, javy v medicíne úplne bežné?
Len tu máte jasnú a opakujúcu sa súvislosť. Keď pustím svoj mobil na zem, spadne. Držal som ho v ruke a zasa je dole. Kedy z toho podľa vás vznikne princíp?

Zrejme v momente, keď by sme spoznali mechanizmus, ako to funguje. Ten pri homeopatii nepoznáme, čo priznávate aj vy.
Nedokážete si pripustiť, že veda ešte niečo neodhalila?

Pokojne. Horšie sa nám predstavuje fakt, že argumentujeme javmi, ktoré nepoznáme.
Ale ja neargumentujem tým, že niečo nepoznám. Ja argumentujem praxou. Vidím jedného človeka za druhým, ktorému sa uľavilo.

Pri homeopatikách hovoríte, že argumentujete praxou. Zároveň ste kritik povinného očkovania, tak?
Prijímal som očkovanie ako samozrejmosť. Ale potom som si všimol, že deti začínajú byť chorľavé v období, ktoré zodpovedá obdobiu krátko po očkovaní. Doteraz som sa stretol s asi 30 prípadmi ťažkého poškodenia zdravia po očkovaní. Nemôžem byť voči tomu slepý. Viem, vy poviete, že je to náhodné prepojenie. Ale ak sa to opakuje, nemôže to byť náhoda. Navyše lekári, ktorí takéto stavy opíšu, sú zastrašovaní, alebo nechcú pripustiť, že je to z očkovania, preto sa to málokedy hlási. Zistil som, že minimálne asi dvadsať až tridsať percent lekárov si riziko očkovania uvedomuje.

Vladimír Petroci. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vladimír Petroci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kde ste zobrali tých dvadsať až tridsať percent?
Prieskumom zo svojho okolia.

Koľko lekárov ste oslovili?
Asi dvadsať.

Dvadsať percent z dvadsiatich lekárov, to sú štyria. Ale vrátim sa k otázke. Pri homeopatii argumentujete praxou. O očkovaní ste v minulosti povedali: „Epidemické infekčné choroby sa stratili nie vďaka očkovaniu, ale vďaka hygiene, pestrej strave a zdravému bývaniu.“ Keď sa však pozrieme na výskyt osýpok či záškrtu na Slovensku, ukazuje sa, že by sa naša strava a hygiena museli zmeniť v priebehu roka či dvoch. Lebo tie choroby po zavedení povinného očkovania prakticky vymizli. Tu vás prax nepresvedčila?
Takéto grafy sú zámerne robené z malého výseku. V skutočnosti je to tak, že v priebehu 20. storočia prichádzalo k dramatickému ústupu infekčných chorôb aj pred zavedením povinného očkovania. Ustúpili aj ochorenia, proti ktorým sa nikdy neočkovalo, ako cholera a mor. Ako by ste to vysvetlili?

Každému je predsa jasné, že hygienické podmienky ovplyvnili výskyt chorôb, ako je cholera či mor, ktorý prenášali potkany.
Takisto sa dajú vysvetliť aj ostatné choroby. Máme zdravú výživu, nebývame v plesnivých bytoch, sme celkovo zdravší. Náš imunitný systém je celkovo lepší. Ak by ste sa pozreli na grafy z anglosaských krajín, ako infekčné ochorenia ustupovali, zistili by ste, že z deväťdesiatich percent infekčné choroby vymizli ešte predtým, ako sa začalo očkovať.

Graf výskytu osýpok na Slovensku jasne ukazuje fakticky úplný ústup ochorenia v priebehu pár rokov po zavedení očkovania.
Dobre, priznávam, že očkovanie na to mohlo mať určitý vplyv. Ale prečo máme v súčasnosti nové choroby, ktoré v minulosti neboli? Nie sú to len zmutované vírusy? Mne sa zdá, že osýpky potrebujeme v detskom veku prekonať, aby sme mali dobre vyvinutý imunitný systém.

Potrebujeme prekonať aj detskú obrnu, proti ktorej sa očkuje tiež?
Poliomyelitída nepatrí medzi bežné detské ochorenia. Ale ochorenia ako osýpky, ovčie kiahne či rubeola áno. Po prekonaní týchto chorôb vzniká celoživotná imunita, kým po očkovaní celoživotná imunita nevzniká, je to umelý zásah, ktorý je funkčný len na niekoľko rokov.

Rušili by ste aj očkovanie proti záškrtu?
Neviem. Záškrt je v súčasnosti extrémne zriedkavý.

Nie práve vďaka očkovaniu?
Neviem, možno. Nie som na to špecialista. Ale viem, čo som videl. Očkovanie spôsobuje autizmus a vznikajú po ňom ťažké neurologické a autoimunitné poruchy, pre ktoré sú deti odsúdené na celoživotné utrpenie. Dvaja kolegovia lekári majú dcérky, ktoré dostali po očkovaní cukrovku.

Spomenuli ste autizmus. Opäť sa dá argumentovať vedeckou štúdiou, ktorá súvislosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdila.
To je ten problém, že stále sa opierame o vedcov.

A o čo sa máme opierať?
O skúsenosť. Keď na CNN vlani v auguste vyšla správa, že neexistuje spojenie medzi očkovaním a autizmom, do troch dní sa objavilo tisíc videosvedectiev ľudí, ktorí hovorili z vlastnej skúsenosti o tom, že očkovanie spôsobuje autizmus. Každé štyridsiate šieste dieťa v USA je autistické. V 70. rokoch to bolo jedno z desaťtisíc.

Opäť – nehľadáte súvislosť niekde, kde ju nemáte potvrdenú? Nedarí sa nám dnes autizmus lepšie diagnostikovať u detí, ktoré na to majú predispozíciu?
Ja verím, že majú predispozíciu, ale autizmus u nich spúšťa až to očkovanie. Poznám prípady tu od nás. Normálne sa vyvíjajúci chlapec, veselý a komunikujúci. Tesne po očkovaní prestal hovoriť, začal sa správať autisticky a začal mať epileptické záchvaty. To je príbeh syna jednej mojej kolegyne.

Hovorí vám niečo meno Daniela Ostatníková?
Nie.

To je vedkyňa, ktorá na Univerzite Komenského založila Akademické centrum výskumu autizmu. Ona hovorí: „Očkovanie samotné nemôže byť príčinou autizmu, autizmus nemôže byť vyvolaný podaním očkovacej látky.“ To je človek, ktorý vedie špičkový tím, čo sa tejto problematike venuje.
Aj vedci sa môžu mýliť.

A vy sa nemôžete mýliť?
Ja vám hovorím o svojej praxi a skúsenosti.

Emma Tekelyová v kampani pre homeopatov. Foto N – Vladimír Šimíček
Emma Tekelyová v kampani pre homeopatov. Foto N – Vladimír Šimíček

Ale tí vedci majú tiež prax, konkrétne tejto téme sa venujú roky. A upozorňujú, že autizmus sa u detí prejaví zväčša práve vo veku, keď sa očkuje, čo znamená, že rodičia hľadajú príčiny práve tam.
Poviem vám dva silné argumenty. V amerických príbalových letákoch k vakcínam sa riziko autizmu priamo spomína. A druhý argument, úrady v Spojených štátoch, ktoré inak chránia farmaceutické firmy, už opakovane rozhodli o odškodnení autistických detí, ktoré boli očkované. Verte mi, že by tak nerozhodli, ak by nemuseli. Ja nehovorím, aby sa očkovanie zakázalo. Ale ľudia by mali mať právo rozhodnúť sa, ktoré očkovanie chcú. Na Slovensku máme oveľa viac očkovaní ako v Nemecku alebo vo Francúzsku. Nechcem zabiehať do vedy, ja som len obyčajný lekár. Vychádzam z toho, čo vidím vo svojej praxi, a to sa týka aj homeopatie.

Skepticizmus je však na mieste – lebo vy hovoríte o praxi pri liekoch, ktoré obsahujú len nepatrné množstvo akejsi látky, zväčša je to len voda, a ktorých účinok má spôsobovať jav, čo neviete vysvetliť.
Áno, skepticizmus je na mieste. Ale s malým „s“. No existujú tu aj pseudoskeptici, ktorí hľadajú spôsob, ako všetko zmiesť zo stola. Ako napríklad Lovci šarlatánov. Zopakujem, čo som už povedal viackrát – prax rozhoduje. Empíria vždy predbieha teoretické zdôvodnenie.

Dobre, pri tej praxi, na osobnom príklade. Asi pred rokom a pol býval jeden z nás častejšie chorý. Neskôr sa ukázalo, že to spôsoboval streptokok, vyriešili to teda antibiotiká. Oscillococcinum nezabralo. Prečo?
Lebo to bol neadekvátny predpis.

Ako by ste postupovali vy?
Ja by som vás vyšetril. Zisťoval by som najprv, ako vám je, aké máte pocity, ako sa prejavuje váš stav, akú vysokú máte horúčku, či ste červený v tvári, máte studené ruky, či vám pulzujú karotídy a tak ďalej. Nepohol by som sa bez toho, aby som nezistil vaše symptómy a váš celkový obraz, a až potom by som to vedel priradiť k lieku. Vyšetrenie je najmä rozhovor a pozorovanie. Ak ide o akútny stav, zväčša trvá 15 až 20 minút. Ak ide o chronický stav, napríklad reumu, zaujímame sa o celý váš život, povahu, ochorenia v rodine.

Vplýva povaha na reumu?
Vplýva na výber lieku. To, ako človek rozmýšľa a čo zažil v živote, zapadá do celkového obrazu a podľa toho sa volí homeopatický liek.

Pri tomto vyšetrení by ste však zrejme neodhalili, že človek má streptokoka.
Nám nejde o to, aby sme odhaľovali streptokoka, ale aby sme vám pomohli. Aby sme uvoľnili blokádu, ktorá vznikla vo vašom organizme, a mohli ste sa uzdraviť. Stimulujeme vaše obranné sily a pod vplyvom toho impulzu sa vyliečite vy sám.

Čiže vy nepotrebujete vedieť, že človek má streptokoka, aby ste ho vyliečili?
Presne tak. To je princíp čiernej skrinky. Preto môžeme pomôcť s mnohými ochoreniami. Keď niekto povie, že má astmu, je to, ako keby v stredoveku povedal, že má chorobu „horúčka“. Súčasná medicína vie, že horúčka nie je nozologická jednotka, ale príznak. Pre nás v homeopatii je aj astma len príznak, nie choroba samotná. Naše choroby majú názvy ako naše lieky – Sulfur, Natrium muriaticum a podobne. To sú naše diagnózy. Ak zistíme, že v organizme vznikla stuhnutosť tohto typu, pomocou homeopatického lieku sa uvoľní a organizmus sa sám vráti do normy.

Keby dvaja homeopati liečili toho istého človeka, predpísali by mu ten istý liek? Každý by predsa mohol inak vnímať jeho povahu.
Mali by predpísať to isté, ak sú dobrí homeopati. Aj u nás je veľa stupňov. Je veľa laikov, nízkokvalifikovaných homeopatov, aj takých, ktorí majú pätnásť či dvadsaťročnú prax. Záleží na tom, akého stretnete. Ak by išlo o akútny stav, myslím si, že by trafili, lebo to je objektívne. Keby mal človek rozšírené zrenice, pulzovali by mu karotídy, mal červenú tvár, ale studené ruky, tak by to vyzeralo na Beladonnu. Každý by mu predpísal tento liek.

Na webe človek nájde veľa stránok, kde sa hovorí aj o tom, že homeopatia dokáže pomôcť aj ľuďom s rakovinou. Vy si to myslíte tiež? Nie je pre ľudí nebezpečné, ak by sa spoliehali len na takúto liečbu a ignorovali konvenčnú medicínu?
Každý má právo voľby. Ak je niekto presvedčený o nejakom spôsobe liečby, nemal by byť liečený nasilu inak. Sám neviem, ako by som postupoval, ak by som mal túto chorobu. Veľa by záviselo od typu nádoru a možností konvenčnej terapie. Keď som bol v Tatranskej Polianke a niekto mal akútne bolesti brucha, samozrejme som ho poslal do nemocnice. Ale na cestu som mu dal aj homeopatikum. Niekoľkokrát sa stalo, že kým prišiel do nemocnice, bolesti ustúpili. Skôr by som odporúčal súbežnú liečbu a určite by som odporúčal chirurgický zákrok, aby sa hlavná masa vybrala. No toto je veľmi citlivá téma.

Preto sa na ňu pýtame.
Mnohí ľudia zomierajú aj napriek chemoterapii a rádioterapii. Ja rakovinu bežne neliečim, nie je to moja parketa. No poviem vám jeden príklad. Jeden pán prišiel s tým, že má karcinom močového mechúra a že mu o mesiac vezmú mechúr a doživotne bude mať katéter cez brucho. Odporučil som mu štvorkombináciu homeopatických liekov, aj keď bežne dávam len jeden, potreboval som totiž rýchly výsledok. Do mesiaca nádor nemal. Ale ja v tomto nejdem proti kolegom lekárom. Som za spoluprácu, za to, aby sa homeopatia stala normálnou súčasťou terapie. Nie som fanatik. Nikomu nevysadzujem lieky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Homeopatia

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie