Zomrel náš kolega Tomáš Gális. Aristokrat spôsobmi, jazykom aj vyžarovaním

Nikto v redakcii nepodpichuje s takou dôstojnosťou ako on. Usmiaty od ucha k uchu a súčasne s vážnymi a akosi spomalenými pohybmi veľkých rúk. Rovnako aj písal. S nadhľadom, iróniou, bez snahy o dráždenie emócií, a pritom stále veľmi živo a zrozumiteľne.

Tomáš Gális dnes nadránom zomrel. Odišiel náš dlhoročný kolega a priateľ.

Mal vážne zdravotné problémy, ale ešte pred mesiacom písal newsfilter a minulý týždeň už z nemocnice prekladal texty do našej prílohy Argumenty, ktorú roky viedol.

Redakcia je ako malý vesmír na zemi. Je to spoločenstvo ľudí, ktorí sú rôzni, ale spája ich práca, a keďže sú to novinári, aj vášeň pre správy a svet okolo nás. V našej redakcii bol Tomáš aristokrat. Spôsobmi, jazykom aj vyžarovaním.

Zachovával si odstup, dokázal zostať pokojný aj vo vypätých situáciách a k tomu mal ten typ humoru, ktorému sa aj na Slovensku hovorí anglický.

Vyštudoval sociológiu a potom začal pracovať v redakcii Hospodárskych novín. Bol jedným zo zakladajúcich členov .týždňa a odtiaľ prestúpil do denníka SME. Vtedy sme sa stali kolegami. Je to viac ako 15 rokov.

Smial sa mi a niekedy sa možno aj trochu hneval, že ho máme v redakcii ako svojho konzervatívca. Opakoval, že u nás napĺňa povinnú kvótu.

Tomáš bol konzervatívcom v tom najlepšom význame slova. Napríklad aj v tom, že zmeny, ktoré sme robili, najdlhšie spochybňoval a opakovane ma usvedčil, že nie sú nevyhnutné, ale iba podlieham módnemu trendu, ktorý pominie.

Do redakcie nechodil v posledných rokoch často. Keď prišiel, zastavil ma alebo si prišiel sadnúť ku mne a hovoril mi tie múdre vety s pokojom človeka, ktorý vie viac ako bežní smrteľníci.

Z každej cesty sa vracal s historickou mapou alebo atlasom, ktoré zbieral. Keď hovoril o nich, prisahal by som, že nevedel skryť dychtivosť a vzrušenie, ktoré pri písaní o politike tak prirodzene potláčal.

Jeho systematický a vedecký prístup, ktorý sa prejavoval v láske k mapám, z neho robil redakčného historika moderného Slovenska. Celkom isto nebol najstarší, ale mal naštudované a utriedené aj najmenšie detaily politického diania posledných desaťročí.

Tomáš bol neúnavný. Nevzdával sa. Bolo to tak pri jeho zdravotných problémoch, ktoré sa s ním ťahali roky, ale aj pri písaní. Popri písaní newsfiltrov, komentárov či prekladaní esejí od najlepších svetových autorov mal trpezlivosť písať knihy.

Ale pozor, aby to nevyznelo, že bol nejaký spomalený starosvetský človek, ktorý smúti za starými, dobrými časmi.

Tomáš bol prvý a vlastne aj jediný človek, ktorého poznám, ktorý svoje texty nepísal, ale diktoval do svojho telefónu. Využíval tak chvíle v nemocnici, ale časom sa to stalo jeho štýlom bez ohľadu na okolnosti. Prekladal tak aj texty. Na jednom mobile mal text v angličtine, do druhého priamo diktoval zeditovaný preklad. Robil to, skôr ako to dokázala umelá inteligencia.

Tomáš Gális bol mimoriadny človek. Budeme si ho v redakcii navždy pamätať. Pre nás je to ako stratiť najbližšieho človeka. Odišiel jeden z nás, jeden z našej redakčnej rodiny.

Úprimnú sústrasť rodine.