Kristina Böhmer
Žiadna EÚ a žiadne NATO nás neubránia pred nami samými, ak nemáme pud sebazáchovy. Slovensko sa podľa dlhoročného diplomata Rastislava Káčera dostáva do pozície „veľmi ľahko odpísateľnej“ krajiny, na ktorú má zálusk Viktor Orbán a Vladimir Putin.
„V dnešnom globalizovanom svete sme absolútne bezvýznamný kúsok pôdy, ktorý pre nikoho nemá žiadnu hodnotu,“ povedal Káčer a vybral päť kníh o dobe, ktorú žijeme.
„Zažívame dynamicky komplexnú dobu, vyrovnať sa s ňou budú mať problém aj vyspelé štáty. Slovensko však nepatrí do tejto kategórie – máme zaostalé, nezodpovedné a skorumpovateľné politické elity, ktoré sa ľahko stanú súčasťou hybridných tlakov nepriateľa.“
Päť kníh o dobe, ktorú žijeme
- Svet včerajška (Stefan Zweig)
- 1984 (George Orwell)
- O tyranii (Timothy Snyder)
- Autokracia, s. r. o. (Anne Applebaum)
- Nexus (Yuval Noah Hariri)
Váš zoznam piatich kníh je silne zameraný na zánik liberálneho poriadku, totalitarizmus a boj medzi demokraciou a autokraciou. Žijeme v dobe, keď toto hrozí?
Keď som bol mladý, bol som obrovský knihomoľ a čítal som aj dve-tri knihy za deň. Z knižnice som ich každý týždeň nosil celú tašku, no pre toto konkrétne zadanie som vybral týchto päť.
A odpoveď na vašu otázku je: áno. Žijeme v komplikovanom svete, ktorý sa blíži k akejsi globálnej koalícii autokratov, diktátorov najrôznejšieho charakteru. Medzi nimi vzniká väzba. Cítime spoločenský posun, akoby sa tá lepšia, demokratická časť spoločnosti – plná milovníkov slobody – viezla akýmsi prúdom, z ktorého nedokáže vystúpiť. Tento pocit, myslím, nemám len ja sám, ale je široko zdieľaný.
Ako vyzerá prechod z demokracie na autokraciu? Je to rýchly proces alebo pomyselné varenie žaby vo vode? Aké inštitúcie a slobody potenciálni autokrati nahlodávajú, aby kompletne prevzali moc?
O tom hovorí prvá kniha, ktorú mám v zozname: Svet včerajška od Stefana Zweiga. Autor popisuje postupnosť tohto prechodu, nástup fašizmu a podceňovanie skorých znakov, ktoré prichádzajú a pred ktorými si ľudia privierajú oči, lebo ich nechcú vidieť.
Pre človeka je diskomfortné rozmýšľať nad zlými scenármi, vytesňuje ich. Zweig to opisuje veľmi presne. Na jednej strane možno až príliš nostalgizuje za ideálom predchádzajúcej meštianskej rakúsko-uhorskej spoločnosti, jeho opis je silne idylizovaný a určite taký nebol pre všetky segmenty spoločnosti.
Na druhej strane vynikajúco opisuje, ako fašizmus postupne, plazivo pohlcuje spoločnosť. Mnohí ľudia to vnímali, ale hovorili si to, čo počujeme často aj teraz: „Ale veď
