Nobelovu cenu za literatúru získal maďarský autor László Krasznahorkai. Porota sa rozhodla cenu udeliť za „jeho pútavé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“. Ocenila aj jeho „umelecký pohľad úplne zbavený ilúzií a prenikajúci krehkosťou spoločenského poriadku, spojený s jeho neochvejnou vierou v silu umenia“.
V slovenskom preklade vyšli jeho romány Melanchólia vzdoru (BRaK, 2020, preklad Gabriela Magová), Satanské tango (BRaK, 2023, preklad Tímea Beck) a Svet beží (BRaK, 2024, preklad Gabriela Magová).
„Nepoznám človeka, ktorý by lepšie poznal človeka. A to napriek tomu, že Krasznahorkaiho ako človeka sa rozšifrovať viac-menej nedá. Jeho knihy by boli rovnako dobre zrkadlom ľudskosti, keby vznikli pred 1000 rokmi alebo o 1000 rokov neskôr. Je to mystické a záhadné, ale je to pravda,“ uviedla v reakcii na udelenie ceny Tímea Beck, ktorá do slovenčiny preložila román Satanské tango.
„Píše siahodlhé vety, ktoré však obsahujú špeciálny prídavok. Nepamätám si, že by som sa ako čitateľka alebo prekladateľka s niečím podobným stretla: so skutočnou hudbou schovanou v slovách. Stačí si ich prečítať nahlas a nechať sa unášať rytmom,“ napísala Tímea Beck vo svojom texte k románu Satanské tango.
„Ocenenie pre Krasznahorkaiho zakaždým prinesie ilúziu, že ešte akosi fungujú pravidlá starého sveta, že ešte veríme vo svoju vlastnú civilizáciu. Špeciálne tento autor zapadne do nobelovskej starosvetskej predstavy, že literárne dielo môže byť zároveň veľkolepé, a pritom ani na moment nezabúdať na najmenšiu kvapku vody a najbezbrannejšiu bytosť. Inak, momentálne čítam Cartarescovu Melanchóliu a ten text plynulo komunikuje s Krasznahorkaim,“ reagovala na udelenie ceny prekladateľka Gabriela Magová.
Krasznahorkai sa stal druhým maďarským držiteľom Nobelovej ceny za literatúru, prvým bol Imre Kertész v roku 2002.
Majster apokalypsy
Americká kritička Susan Sontagová ho korunovala za „majstra apokalypsy“ súčasnej literatúry „ktorého možno porovnávať s Gogoľom či Melvillom.“
László Krasznahorkai sa narodil v roku 1954 v malom mestečku Gyula v juhovýchodnom Maďarsku, neďaleko rumunských hraníc. Podobná odľahlá vidiecka oblasť je dejiskom jeho debutového románu Sátántangó (Satanské tango, 1985), ktorý sa v Maďarsku stal literárnou senzáciou a autorovým prelomovým dielom.
Príbeh veľmi sugestívnym spôsobom zobrazuje chudobnú skupinu obyvateľov na maďarskom vidieku tesne pred pádom komunizmu. Vládne ticho a očakávanie, až kým sa na scéne zrazu neobjavia
Patrik Garaj
Oliver Rehák




























