Zasahuje cirkev do politiky? Novela ústavy poskytla niekoľko indícií

Začiatkom októbra 2023 po víťazstve Smeru v parlamentných voľbách zazvonil jednému z novozvolených poslancov parlamentu za kresťanských demokratov mobil. Telefonoval mu významný katolícky kňaz – jeden z 18 aktívnych biskupov, ktorí tvoria Konferenciu biskupov Slovenska (KBS). „Naliehal, aby KDH išlo do vlády so Smerom,“ opisuje poslanec telefonát pod podmienkou anonymity Denníku N.

Dnes už vieme, že to, čo žiadal kňaz, sa nestalo. Vedenie KDH sa pomerne rýchlo rozhodlo, že sa nevydá cestou koalície Roberta Fica s Hlasom a kresťanskými demokratmi. Až po tomto rozhodnutí KDH vznikla vládna koalícia Smer, Hlas a SNS.

O pokuse niektorých predstaviteľov cirkvi ovplyvniť povolebné rokovania sa v kuloároch slovenskej politiky hovorilo už na jeseň roku 2023. Hoci v spomínanom prípade skôr išlo o individuálnu aktivitu konkrétneho biskupa, dnes sa opäť otvára otázka, nakoľko je katolícka cirkev prepletená s politikou.

Úvahy o možnom zasahovaní cirkvi do politiky ožili opäť na konci septembra, keď vládna koalícia vedená Robertom Ficom s časťou opozície nečakane presadila novelu ústavy. Štát podľa nej uznáva len dve pohlavia – muža a ženu a de facto zakazuje adopcie nezosobášeným párom a párom rovnakého pohlavia. Že na hlasovanie a jeho načasovanie mala vplyv cirkev, naznačujú aj výroky politikov, ktorí za novelu hlasovali.

Tlak cirkvi dával zmysel, keďže išlo o každý hlas a dvaja poslanci z klubu KDH – František Mikloško a František Majerský a rovnako aj poslanec Hlasu Ján Ferenčák za novelu hlasovať nechceli a bolo to vopred verejne známe. Rovnako sa v tej chvíli javili aj konzervatívci z Hnutia Slovensko. No ak je reč o tlakoch spojených s novelou, ten prichádzal najprv od dvoch parlamentných politických strán – od KDH a od Smeru – a až následne od predstaviteľov cirkvi.

Karas a vyhlásenie KBS

Prvý dôkaz o tlaku cirkvi na politikov je