Katarína Zagorski
Je trochu risk písať o predstavení Rebeka. Odvíja sa totiž od skutočného dievčaťa so špeciálnymi potrebami a zdravotným znevýhodnením. Krehký príbeh nám zverujú a spolu s ním v ňom vystupujú jeho rodičia a terapeutka.
No účinkujúci sú zároveň dosť významné esá nášho súčasného tanca, pristúpme k nemu ako ku každej inej produkcii tohto typu umenia.
Začiatok je pre produkcie súčasného tanca úplne typický. Muž a žena sa v objatí prevaľujú po zemi. V pozadí je ešte jedna žena a hlavná protagonistka, dievčatko Rebeka, ktoré tam cinká hrkálkou. Vydáva aj iné zvuky, hudba znejúca z reproduktorov ich dopĺňa. Vnímame v nej útržky šepotu nastávajúcich rodičov, „to strašne veľa stojí, keď máš dieťa“, keď jasný malý kužeľ svetla vzadu naruší toto „intímčo“. Tretia dospelá účinkujúca doň prináša Rebeku.
Trochu ako bocian, a keď sa tanečným spôsobom vzďaľuje, trochu ako jej biologická mama, ktorá ju porodila v utajení a dala na adopciu do profesionálnej rodiny.
Dieťa ako každé iné, úplne iné
Rebeku si osvojili Katarína a Tibor Trulikovci. Že niečo nie je v poriadku, vysvitlo až potom – brutálna prognóza naznačovala, že dieťa sa nemusí dožiť ani roka. Nechodí, nerozpráva, napriek tomu je hlavnou postavou a de facto aj režisérom a choreografom svojho predstavenia, čo ľahko pochopí aj ten, kto jej reálny príbeh neprečítal.
Jej noví rodičia
