Denník N

Cameronovi nepomohol ani projekt strach, ani ostatní európski politici

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Týždeň pred referendom to vyzerá tak, že Briti chcú vystúpiť z EÚ. Paradoxne k tomu prispela aj kampaň za zotrvanie v európskom projekte.

Takže Británia to nakoniec môže urobiť. Týždeň pred referendom, ktoré sa bude konať 23. júna, prieskumy verejnej mienky ukazujú, že kampaň za odchod z Európskej únie presvedčila viac ľudí ako vláda a jej spojenci, ktorí viedli kampaň za zotrvanie v Únii a ktorí teraz bijú na poplach. Prečo sa tak stalo?

Nedôvera k mýliacim sa expertom

Dôvodom istotne nie je skvelá kampaň za brexit. Jeho podporovatelia nepomenovali zásadný dôvod, prečo odísť. Nie sú schopní povedať, čo by odchod z EÚ znamenal pre budúce obchodné dohody, ani to, ktoré časti európskeho práva by sa mali znovu prijať a ktoré by bolo treba odmietnuť. Dôvodom nebolo, že sa o týchto veciach nedalo hovoriť dopredu – dalo sa –, ale to, že samotní podporovatelia odchodu sú rozdelení v otázke, čo by odchod vlastne mal znamenať.

No kým kampaň za brexit bola zlá, kampaň proti brexitu bola ešte horšia. V technických záležitostiach boli ministerský predseda David Cameron a jeho spojenci kompetentnejší ako druhá strana. Možno to však bola chyba. Bombardovali totiž voličov jednou štúdiou, ktorá predpovedala tvrdé ekonomické dôsledky britského odchodu, za druhou. Ale voliči si pamätajú aj niekdajší konsenzus expertov, že sa má Británia vzdať libry a prijať euro, a vidia, ako by to mohlo fungovať.

Neutešený výsledok expertného pohľadu na vzťahy Británie a Európy znížil jeho dôveryhodnosť a nekonečné opakovanie a recyklovanie Cameronovho „projektu strach“ to nikdy nemalo šancu vyriešiť.

Príliš temná budúcnosť

Kampaň za zotrvanie v Únii, neschopná nájsť si vlastný smer, veci len zhoršovala a smerovala k hystérii. Všetko nasvedčuje tomu, že život je možný aj za hranicami EÚ: ako každý vidí, také Švajčiarsko sa neutápa v nekonečnej chudobe. Ale kampaň s dôrazom na chmurnú britskú budúcnosť bez ochrany Európskej komisie pokračovala aj naďalej.

Televízne publikum sa nedávno rozosmialo, keď sa Camerona jeden novinár spýtal, „Čo príde skôr, pán premiér: tretia svetová vojna alebo recesia po brexite?“ Predseda Európskej rady Donald Tusk bol ešte lepší, keď nedávno deklaroval, že „Brexit by mohol byť začiatkom deštrukcie nielen Európskej únie, ale aj celej západnej politickej civilizácie“.

Projekt strach bol potenciálne fatálnym projektom. Zástancovia zotrvania mali nájsť pozitívny dôvod, prečo je britská budúcnosť spojená s Európou. Ale pozrime sa aj na samotného Davida Camerona, ktorému iní európski lídri nedali príliš veľký manévrovací priestor.

Cameronovi dali príliš málo

Hlavným dôvodom súčasnej kampane a toho, prečo vlastne britský premiér vypísal referendum, bola dlhotrvajúca nespokojnosť s európskym projektom, nedávno zvýraznená strachom z nekontrolovaného prisťahovalectva. Cameron usúdil, že tento pocit nemôže ignorovať, čiastočne aj preto, že by mohol viesť k rozdeleniu jeho vlastnej strany. Myslel si, že tomu môže zabrániť tak, že s EÚ vyjedná nové podmienky britského členstva a že túto dohodu podstrčí svojim voličom.

Ostatní európski lídri mu v tom mohli a mali pomôcť. Mali ho uznať za svojho spojenca – a keby tak urobili, európsky projekt by tým posilnili. Súdiac podľa Tuskových slov, istotne si uvedomujú svoj záujem, aby Británia zostala v Únii. A tiež iste rozumejú tomu, že sa Európa ako celok musí zmeniť – protiúniové nálady sú na vzostupe aj v mnohých iných krajinách.

Lenže namiesto pomoci vyprevadili Davida Camerona z rokovaní s príliš malými ústupkami zo svojej strany. A tón ich odpovede bol dokonca ešte zničujúcejší ako to, čo mu poskytli. Ich odkaz bol hlasný a jasný: Nie je vecou Veľkej Británie, aby hovorila Európe, ako sa má zmeniť.

Vinná bude aj EÚ

Výskumy verejnej mienky sa môžu mýliť. Na ostrovoch je ešte stále dostatok nerozhodnutých voličov, ktorí môžu – keď sa vo veľkom priklonia na jeho stranu – rozhodnúť o Cameronovej výhre v stávke, v ktorej ide o jeho kariéru.

Pravdepodobne sa tak stane, pretože nerozhodnutí sa zvyčajne priklonia na stranu statusu quo. Aj stávkové kancelárie, na rozdiel od výskumných agentúr, stále očakávajú, že sa Briti rozhodnú zotrvať v Únii, hoci už menej presvedčivo ako predtým. Nech je, ako chce, nakoniec sa o výsledku dozvieme, až keď budú sčítané hlasy.

Odchod z EÚ by bol pre Britániu veľkým rizikom. Recesia, ktorá by nasledovala po brexite a pre ktorú si ľudia doberali premiéra, je reálna možnosť. A dokonca aj keby sa veci neuberali takým katastrofickým smerom, náklady odchodu by pravdepodobne prevážili nad ziskami. Ale ak sa Británia rozhodne odísť, svoju vinu na tom bude niesť aj EÚ. Tým, že v kritickom momente ukázala svoju netrpezlivosť s názorom obyvateľov, a svojím nezmieriteľným odporom k reformám urobila všetko pre to, aby sa brexit napokon uskutočnil.

© Bloomberg

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veľká Británia a brexit

Komentáre

Teraz najčítanejšie