Juraj Buzalka
Autor je sociálny antropológ
Týždne pred parlamentnými voľbami v Českej republike v prvý októbrový víkend boli slovenskí demokratickí rodáci vydesení prieskumami. Po volebnom víkende to dopadlo lepšie, ako čakali. Určite však horšie, ako si vysnili veriaci v popredné, demokratické Česko.
Slovenská debata o českých voľbách sa aj po voľbách pohybuje medzi dvoma polohami. Jeden pól v ich výsledku vidí zadosťučinenie, akúsi slovenskú emancipáciu v zmysle, že už nám českí bratia nebudú dokazovať, že sme horší. Táto variácia na komplex menejcennosti je zlý výsledok, keďže Česko dezoláciou smeruje k slovenskému podlažiu.
Druhý pól je ukotvený v presvedčení, že voľby potvrdili český náskok v porovnaní so Slovenskom, a to napriek víťazstvu populistov a extrémistického planktónu okolo nich. Výsledok je teda lepší, než čakali skeptici. Demokracia nie je v takom ohrození ako na Slovensku.
Zlý výsledok
Debata o zlom výsledku vychádza z faktu, že v Česku môže vzniknúť prvá vláda s podporou krajnej pravice. Hlavná vládna strana a najmä jej menší extrémistickí partneri budú pokračovať v antibruselských výpadoch, zvyšovať odpor k verejnoprávnym médiám a mimovládnym organizáciám.
Český výsledok by bol so Slovenskom porovnateľný, ak by v roku 2023 vyhral Hlas namiesto Smeru, píše vplyvný publicista a prvý exulant Ficovej vlády v Čechách Arpád Soltész. Keďže hlavná vládna strana na Slovensku – Smer Roberta Fica – je dnes sama extrémistická minimálne rétorikou, Česi zostávajú vďaka populistickému inštrumentalistovi Babišovi stále pred Slovenskom.
Robert Fico sa nechal počuť, že sa končí éra, keď nám českí politici dávali najavo, že sú nad nami, narážajúc tak na otvorenú či skrytú kritiku zo strany odchádzajúcej českej garnitúry, ktorej morálnu prevahu vítali slovenskí demokrati. Keďže Fico s Orbánom sú zlosynovia európskej politiky – Smer po nekonečne dlhom čase čerstvo vykopli od európskych socialistov –, Ficova spokojnosť s víťazstvom ANO znamená, že voľby v Česku dopadli veľmi zle.
