Oliver Rehák
Jeden je spevák, druhý bývalý basgitarista, dramaturg a producent. V roku 1975 sa rozhodli, že aj v Bratislave bude džezový festival, a teraz na posledný októbrový víkend chystajú jeho jubilejný ročník.
Peter Lipa a Pavel Daněk v rozhovore hovoria:
- čo pripravili k výročiu festivalu;
- ako pred rokom 1989 dostali do Bratislavy zahraničné hviezdy;
- čo sú ich najsilnejšie osobné spomienky z festivalu;
- ako vidia budúcnosť džezákov a komu ich chcú zveriť.
Keď robíte festival päťdesiat rokov, v programe sa zákonite niektoré mená musia opakovať. Tento rok ste s tým pracovali zámerne?
Peter Lipa: Marcus Miller bol u nás viackrát aj Kurt Elling a Yellowjackets. To sú návraty. Taktika, ktorú sme mali prvých tridsať rokov, že niekto tu už bol, je neaktuálna, lebo vysvitlo, že tí muzikanti už dnes hrajú niečo celkom iné. Ak sú kvalitní, oplatí sa ich znovu prezentovať. Takže dnes sa nebojíme opäť pozvať niekoho, kto tu už bol.
Pavel Daněk: Často sa preslávení sólisti vrátia s novými kapelami. Sú tam úplne iní muzikanti, aj filozofia koncertu je úplne iná. Keby sme si pozreli koncert Marcusa Millera spred piatich rokov, tak ako keby to bol iný človek, pritom stále je to ten geniálny basista, aranžér a producent. K tomuto rozhodnutiu sme prišli aj na základe toho, že oni sa tak rýchlo menia, lebo vedia, že by na tom trhu nezostali.
Džezáky sú vždy fúzia toho, čo tu už bolo, s tým, čo tu ešte nikdy nebolo. A dúfam, že sa nám darí aj predbehnúť dobu. To sme dokázali so Snarky Puppy alebo s GoGo Penguin. Tu ich ešte takmer nikto nepoznal, ale doma už boli hviezdy. Keď sme ich znovu volali o niekoľko rokov, už boli takmer nezaplatiteľní.
Zostali vám na zozname muzikantov, ktorých ste chceli, ešte nejaké veľké mená?
PD: Ešte je jeden človek, len tam je problém, že
