Zuzana Vitková
Neurologička Zuzana Gdovinová razí prístup „kým nevieme, ako liečime a kde robíme chyby, tak sa nevieme zlepšiť“.
Pri zefektívňovaní akútnej liečby cievnych mozgových príhod, keď o ďalšom živote pacienta rozhodujú minúty, sa preto riadi dátami. Tie s kolegami roky systematicky zbiera.
Vďaka nim vieme, že čas medzi pacientovým príchodom do nemocnice a podaním liečby je dnes na Slovensku v priemere 30 minút.
„Na polhodinu sme sa dostali práve vďaka tomu, že sme začali zbierať údaje o našej práci. Ešte nedávno sme mali čas okolo hodiny,“ hovorí prednostka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.
„Zamysleli sme sa nad tým a na základe nazbieraných údajov zmenili manažment liečby a postupy v nemocnici. Vďaka tomu sme to skrátili na polovicu,“ vysvetľuje Gdovinová, ktorá ako prvá žena na Slovensku získala titul profesorky v odbore neurológia.
V roku 2025 bola finalistkou ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, v rámci ktorej získala Cenu verejnosti.
V rozhovore sa dozviete aj:
- aké príznaky cievnej mozgovej príhody netreba podceňovať;
- čo je častým dôvodom ochorenia u mladých ľudí;
- na aké problémy narážajú pacienti pri rekonvalescencii;
- ako sa vedci a lekári snažia zrýchliť čas, za ktorý sa človek dostane do nemocnice;
- aké údaje im chýbajú.
Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
Mozog nebolí. Ako teda človek zistí, že s ním má nejaký problém a schyľuje sa v ňom k mozgovej príhode? Vie to odsledovať aj pred akútnym stavom, keď pomôže už len rýchla zdravotná pomoc?
Žiaľbohu, dopredu sa to zistiť nedá. Ale poznáme rizikové faktory, ktoré môžu k cievnej mozgovej príhode viesť, a tie sú liečiteľné. Samotná príhoda sa však prejaví len tým, že vznikne, a človeku vypadne funkcia časti mozgu, ktorá je postihnutá.
Najčastejšími príznakmi sú oslabnuté končatiny na jednej strane tela, poklesnutý kútik úst či porucha reči. Samozrejme, mozgová príhoda sa prejavuje aj inak, ale toto sú najčastejšie veci, pri ktorých treba ísť ozaj rýchlo do nemocnice.
To, že si človek nevie spomenúť na nejaké slovo, či slabosť v rukách, môže byť aj príznakom iných problémov. Ako si teda viem rýchlo vyhodnotiť, že mi len neprišlo nevoľno, ale ide o vážnejší problém?
Niekedy sa to nedá celkom odlíšiť. Stane sa, že pacienti prídu do nemocnice a cievnu mozgovú príhodu nakoniec nemajú. Ale keď sa niekomu zmení zdravotný stav a pociťuje spomenuté príznaky, prípadne poruchu chôdze či dvojité videnie, je to určite dôvod na to, aby prišiel a vyhodnotenie nechal na lekára. Vždy je menší problém prísť rýchlo do nemocnice s nesprávnym podozrením, ako neprísť s cievnou mozgovou príhodou. Pretože každé oneskorenie veľmi obmedzí naše možnosti liečby.
Čo sa v mozgu počas mozgovej cievnej príhody deje?
Máme dva typy cievnych mozgových príhod. Asi 85 % spôsobí nedokrvenie mozgu a asi 15 % je zakrvácanie do mozgu alebo mozgových obalov.
Pri tých prvých sú mozgové bunky nedostatočne zásobené krvou a kyslíkom, preto strácajú svoju funkciu. Pri prvých príznakoch ich funkcia iba vypadáva a máme nejaký čas, aby sme ich zachránili, kým úplne odumrú. Ak to nestihneme, už sa to nedá zvrátiť. Preto stále zdôrazňujeme, že včasný príchod je veľmi dôležitý.
O akom dlhom čase sa rozprávame? Je to individuálne, alebo to závisí od miery zakrvácania či od časti, kde prišlo k upchatiu mozgu?
Závisí to od lokácie, ktorá je postihnutá. V niektorých oblastiach mozgu sú neuróny zodpovedné za dôležité funkcie, ktoré sú uložené na veľmi malom priestore. Ale sú aj oblasti, kde to nie je až také závažné. Vždy však platí, že každá minúta je vzácna a čím skôr podáme liečbu, tým máme lepší výsledok. Sú aj možnosti, ako tieto odporúčané intervaly predĺžiť, ale výsledok už nikdy nebude taký dobrý, ako keby sme to stihli včas.
Upchatím cievy vzniká aj infarkt. Lekár niekedy dopredu vidí, že v nej vzniká potenciálny problém. Ako je to s mozgom?
Rovnako máme vyšetrenia, ktoré sa dajú robiť ešte pred vznikom cievnej mozgovej príhody. Ultrazvukovým vyšetrením vieme napríklad zistiť, či má pacient
