Denník N

Na svete ešte nikdy nebolo viac ľudí bez domova

Vnútorne presídlení Iračania z mesta Fallúdža, ktoré sa iracká armáda a milície snažia znovu získať z rúk teroristickej organizácie Dáiš (Islamský štát). FOTO - TASR/AP
Vnútorne presídlení Iračania z mesta Fallúdža, ktoré sa iracká armáda a milície snažia znovu získať z rúk teroristickej organizácie Dáiš (Islamský štát). FOTO – TASR/AP

Svet prežíva najväčšiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Európu kritizuje za jej často xenofóbny postoj k tým, ktorí potrebujú pomoc.

Jeden zo 113 ľudí na tejto planéte je vysídlený zo svojho bydliska, je na úteku alebo žiada o azyl. Spolu je to 65,3 milióna ľudí.

Minulý rok vyhnali vojny, etnické konflikty, náboženské prenasledovanie alebo nemožnosť zabezpečiť si obživu každú minútu z domova 24 ľudí. Vvyše 40 miliónov z nich je vysťahovaných v rámci svojej vlasti, o niečo viac ako 21 miliónov je v cudzine a viac ako dva milióny čakajú na to, ako dopadnú ich žiadosti o azyl.

Tvrdí to správa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Vyplýva z nej aj to, že odkedy sa zbierajú údaje o utečencoch, neboli čísla také vysoké.

Kliknutím infografiku zväčšíte

imigranti

Sú hlavne v chudobných krajinách

Svet zažíva najhoršiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny a ako poznamenáva BBC, v Európe či všeobecne na Západe preto vzrastajú xenofóbne nálady a aj podpora extrémistických strán. Paradoxne až 86 percent všetkých utečencov našlo útočisko v krajinách, ktoré sú na nižšej či oveľa nižšej ekonomickej úrovni ako Európa a čelia vážnym vnútorným problémom.

Minulý rok žilo najviac utečencov v Turecku (2,5 milióna), Pakistane (1,5 milióna), Libanone (vyše milióna), Iráne (necelý milión) a Etiópii (viac ako 700-tisíc). Dramatické je to hlavne v Libanone, ktorý má len 4 a pol milióna občanov. Vo všetkých týchto krajinách žijú utečenci zväčša v táboroch, ich integrácia do spoločnosti viazne, lebo nemajú pracovné povolenia a majú nejasný status.

Napríklad v Pakistane žijú niektoré rodiny vyhnané z domovov počas sovietskej invázie do Afganistanu už 36 rokov a ich repatriácia je veľmi pomalá.

Do Európy utieklo vyše milióna detí, žien a mužov. Smerovali hlavne do Nemecka či škandinávskych krajín. Desaťtisíce ľudí však uviazli po ceste, pretože mnohé európske krajiny začali zatvárať svoje hranice alebo prijali administratívne opatrenia, ktoré skomplikovali a predĺžili azylový proces.

Minulý rok počet utečencov zvyšovali hlavne Sýrčania (takmer 5 miliónov), Afganci (2,7 milióna) a Somálci (1,1 milióna). Najviac ľudí, ktorí sú mimo domova, ale zostávajú vo svojej vlasti, je v Kolumbii (takmer 7 miliónov), Sýrii (6,6 milióna) a v Iraku (4,4 milióna). Vo všetkých troch krajinách sa odohrávajú dlhodobé konflikty, je tam občianska vojna a nemohúce vlády.

Európania by tiež nemali podliehať dojmu, že vysídlení ľudia sa týkajú len rozvojových krajín na vzdialených kontinentoch. Slovensko susedí s Ukrajinou a tá je na zozname desiatich krajín s najvyšším počtom občanov, ktorí sa pre konflikt museli vysťahovať na iné miesto vo svojej domovine.

Európa dáva zlý príklad

Správa UNHCR kritizuje prístup krajín k utečencom a platí to hlavne pre Európsku úniu. „Politiky, ktoré uplatňujú európske krajiny rozširujú negatívny príklad po celom svete,“ hovorí vysoký komisár OSN Filippo Grandi. Upozorňuje aj na to, že ak sa s utečeneckým problémom nebude niečo robiť, Európu aj tak dobehne.

Medzinárodné organizácie tvrdia, že správnym riešením nebude zrejme ani dohoda s Tureckom o vracaní utečencov späť na jeho územie.

Okrem toho, že rastie počet utečencov, zvyšujú sa aj počty tých, čo zahynú po ceste, okradnú ich prevádzači, zbijú ich policajti alebo „domáci“, ktorí si osobujú právo „vyriešiť“ utečenecký problém. Pobyty v utečeneckých táboroch sa stále predlžujú, ľudia strácajú perspektívu, nevedia, kedy a či sa vôbec vrátia domov, a hostiteľské krajiny k nim nie sú práve ústretové.

Zlyhávajúce štáty a medzinárodné inštitúcie nahrádzajú mimovládne organizácie a dobrovoľníci, ale tí môžu len hasiť najväčšie problémy.

„Ak sa spoliehame len na humanitárne riešenia namiesto toho, aby sme uznali, že ide o politický problém, tak zrádzame rodiny v núdzi. Konflikty sa nedejú v politickom vákuu. Sýrska občianska vojna trvá už šiesty rok a štyria z piatich členov Bezpečnostnej rady OSN sú priamo zapojení do konfliktu,“ napísala v komentári agentúra Reuters, podľa ktorej sa riešenia musia prijať na najvyššej úrovni. Také, čo by ľudí nevyháňali z domovov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie