Lenka Vrtišková Nejezchlebová
Deník N
„Športujúcim ľuďom sa niekedy odporúčajú dávky bielkovín, ktoré sú vhodné skôr pre psovité šelmy pri práci v arktických podmienkach,“ hovorí biochemik Aleš Dvořák z 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Otázkami športovej výživy sa zaoberá dlhodobo, detailne o nich píše aj vo svojej novej knihe Za hranicami vytrvalosti. Sám rád behá dlhé trate.
V rozhovore tlmí súčasné proteínové trendy, odporúča šetriť peniaze za doplnky stravy a chuť na pivo po športovom výkone označuje za falošnú.
V rozhovore s ním sa okrem iného dočítate:
- na čo všetko je dobrý nálev z uhoriek;
- koľko bielkovín športovec naozaj (ne)potrebuje;
- ako zdravo stresovať telo;
- aké chyby robia začínajúci aj pokročilí rekreační bežci;
- na čo sú dobré ketolátky.
Keď sme si dohovárali rozhovor, trochu sme sa hrali s myšlienkou, že spolu zájdeme na pivo v duchu titulu vašej prvej knihy Z krčmy na maratón. Myslím, že nakoniec bolo rozumné zostať pri káve a vode u vás v laboratóriu. Pivo a téma zdravej výživy počas športovania spolu asi veľmi neladia, však?
Neladia. Pre nás všetkých, ktorí máme radi pivo, sa, bohužiaľ, už opakovane potvrdilo, že to naozaj nie je zdravé. Veľa ľudí si po športe dá jedno či dve pivká, ale pitie alkoholu v akomkoľvek množstve sa už nedá vedecky obhájiť.
Takže aj keď si ho radi dáme, nemali by sme sa tváriť, že robíme niečo pre naše zdravie.
Je to tak. Občas sa síce objaví čiastková štúdia, že napríklad jeden pohár alkoholu denne, teda jedna dávka, môže byť prospešná na nejakú konkrétnu vec, ale na veľa ďalších rozhodne nie. Napríklad že pivári majú nižšiu pravdepodobnosť vzniku obličkových kameňov – viac pijú, chodia viac močiť. Keď to však nebude pivo, ale voda, bude to zrejme fungovať rovnako.
Niekedy na svoje popíjanie asi zúfalo hľadáme alibi. Hovorí sa aj to, že pivo je „ionťák“. Je to pravda alebo úplná hlúposť?
Nie je to hlúposť. Pivo obsahuje množstvo dobrých látok vrátane iónov. Chmeľ, kvasnice. Tie sa síce zväčša snažíme odfiltrovať, ale práve kvasnice obsahujú množstvo vitamínov skupiny B. A práve kvôli nim sa v lekárňach predávajú lisované pivovarské kvasnice. V pive sú minerálne látky aj ióny. Nie je ich toľko ako v minerálke, ale sú tam. Bohužiaľ, je tam aj ten alkohol.
Takže minerálka verzus pivo opäť nevychádza v prospech piva.
Je to smutné, ale je to tak. Keby sme sa však bavili o nealko pive, je to iné. Existujú porovnávacie štúdie, že nealko pivo je skvelý nápoj, ktorý nielenže neuškodí, ale prospieva. Pre veľa ľudí však nie je také dobré ako to alkoholické, aj keď sa v posledných rokoch chuťovo veľmi zlepšilo.
S čistým svedomím môžem povedať len to, že smäd po športe je lepšie uhasiť pollitrom nealka alebo vody a dobré alkoholické pivo si radšej príležitostne vychutnať. Aj chuť na pivo je totiž skôr falošný pocit. Je to obyčajný smäd a na jeho uhasenie nepotrebujete alkoholické pivo.
Keď sme pri tom alkohole, je zdravé rozbehávať opicu?
Ako to už vo vede niekedy býva, na to existujú dva protichodné názory. Prvý hovorí, že rozbehávať opicu je hlúposť, pretože pečeň a obličky dostali záťaž od alkoholu a nie je dobré to ešte pokúšať tréningom. Druhý hovorí, že šport ničomu neuškodí, naopak, človek zo seba rýchlejšie vyplaví odpadové látky.
Podľa mňa to súvisí s mierou. Asi si nemôžete večer dať desať pív a ráno bežať polmaratón, ale keď ste po večierku, na ktorom ste si dali pár pív alebo pohárikov, ráno sa pokojne môžete ísť vyklusať.
S tým súvisí jedna moja osobná skúsenosť alebo skôr pozorovanie na sebe samom…
Dobre. Výsledok pozorovania na skupine N = 1 = Aleš Dvořák.
Ide o takzvané ketolátky, ktoré dnes patria k populárnym doplnkom stravy pre športovcov. Prirodzene vznikajú pri spaľovaní tukov, presnejšie mastných kyselín.
Pri aeróbnej záťaži totiž telo najprv spaľuje hlavne cukry, počas jednotiek až desiatok minút začne prechádzať na tuky (stále to však kombinuje s cukrami) a až pri dlhšom behu výrazne siaha do zásob tukov, aby si tie zásobné cukry ušetrilo na horšie časy alebo pre mozog. Môže to znamenať, že telo je v energetickom deficite – má málo cukru. A v tej fáze nám vzniká veľa ketolátok. Maratónci a ultramaratónci majú merateľné koncentrácie.
Zistilo sa však, že ketolátky sú samy osebe dobrým palivom pre športovcov. Existujú práce, ktoré hovoria, že keď sa športovec dobre naje, má dosť sacharidov a navyše dostane ketolátky, môže mať lepší výkon. Takže sa začali umelo pripravovať.
Zatiaľ sa to nepotvrdilo vo veľkom, ale podľa niektorých prác to tak vyzerá. Berme to však ako hypotézu. Ide o to, že bežec nemusí čakať, kým sa mu začnú vo veľkom spaľovať tuky – teda mastné kyseliny –, ale dostane to už na štarte, ako keď si predhrejete motor v aute. A bežci sú potom možno schopní bežať rýchlejšie.
A aký je tu oslí mostík k alkoholu?
Pri metabolizácii alkoholu vznikajú aj ketolátky. Keď sa človek zobudí po náročnejšom večierku a má v ústach ten nepríjemný pocit, to sú okrem iného ketóny a aldehydy.
A tadiaľto vedie cesta k mojej osobnej skúsenosti. Keď som si s tým pocitom, po troch večerných pivkách, šiel ráno zabehať, išlo mi to prekvapivo ľahko. Ale berte to skôr ako anekdotu, nie ako návod.
Na fakulte som garantom voliteľného predmetu biochémia športu a výživy v praxi, kde prednáša aj ultramaratónec Petr Válek, vyšportovaný päťdesiatnik. Veľa behá a hovorí, že aj keď si dá jedno pivo, na druhý deň to cíti a trénuje sa mu horšie. Pivo má rád, ale kazí mu výkony, a preto nepije, keď trénuje na ultramaratón. Behá asi osemdesiat kilometrov za víkend, to iba pre predstavu.
Keď napríklad beháte do práce, večer si to pivo dáte, ale pri veľkých vzdialenostiach cítite aj to jedno.
Poďme už preč od alkoholu. Aké najväčšie chyby robia začínajúci bežci?
Osobne si myslím, že veľkou chybou je,
