Denník N

Koniec slovenských študentov na Oxforde? Tri prípady, ako nás môže zasiahnuť brexit

Univerzita v Oxforde. Ilustračné foto – Andrew Shiva/Wikimedia/cc
Univerzita v Oxforde. Ilustračné foto – Andrew Shiva/Wikimedia/cc

Nik dnes nevie naisto predpovedať, ako dopadne štvrtkové referendum, isté je len to, že mnoho Britov zostane sklamaných. Slováci by mohli prísť o výhodné pôžičky na štúdium.

Anglické univerzity majú povesť najlepších na svete a vďaka slovenskému členstvu v EÚ si ich kvalitu môžu užívať aj Slováci.

Ročné školné na univerzite v Anglicku normálne stojí pre Slovákov 9-tisíc libier. Túto sumu však nemusia uhradiť z vlastného, miestna vláda im ako občanom EÚ poskytuje výhodnú pôžičku. Aj to je jeden z dôvodov, prečo desiatky Slovákov ročne odchádzajú za štúdiom do Anglicka.

Pôžičku totiž začnú splácať, až keď ich plat prevýši 1457 libier mesačne a úročí sa len na úrovni inflácie z marca predošlého roku. V prípade hyperinflácie sú študenti chránení tak, aby ich úrok nezruinoval. Ďalšiu ochranu poskytuje podmienka, ktorá hovorí o tom, že dlžníkovi bude pôžička odpustená, ak utrpí zranenie a stane sa práceneschopným. Inými slovami, ide o pôžičku, akú vám žiadna komerčná banka neposkytne.

Britom sa to nepáči

Práve výhodné podmienky spomínanej pôžičky vidia mnohí Briti ako neférové – nerozumejú, prečo by z ich daní malo byť platené štúdium cudzincov, ktorí nakoniec peniaze ani nemusia vrátiť. Ako pripomína Peter Vanya z Oxbridge Admissions, „pôžička je pre vládu veľmi stratová, pretože asi len jedno percento študentov ju reálne splatí“. Oxbridge Admissions ročne pomáhajú asi stovke Slovákov, ktorí majú ambíciu ísť na svetové univerzity do zahraničia.

Je pravdepodobné, že v prípade britského odchodu z EÚ by slovenskí študenti o túto vymoženosť prišli a štúdium na prestížnych školách by si už dovoliť nemohli.

„Určite nie,“ odpovedal Denníku N Michal Staňák, absolvent King’s College London a UCL, na otázku, či by do Londýna odišiel študovať, keby nemal možnosť pôžičky. A to aj napriek tomu, že počas jeho rokov bolo školné trikrát lacnejšie ako dnes.

Podobne sú na tom aj jeho rovesníci, ktorí do Anglicka odišli za lepším vzdelaním. Alternatíva k britskej pôžičke dnes prakticky neexistuje. Na rozdiel od univerzít v Spojených štátoch tie anglické nemajú vo zvyku poskytovať vlastným študentom štipendium na pokrytie bakalárskeho stupňa.

Prečo to Briti nezrušili?

Odporcovia členstva v Únii to vidia jednoznačne, pravidelný prísun študentov zo zahraničia však má svoje výhody.

„Britské univerzity by si bez nich pravdepodobne neudržali súčasnú úroveň,“ hovorí Peter Vanya a nie je sám, čo si to myslí. K podobnému záveru prišiel aj Institute for Social and Economic Research, ktorý zistil, že študenti z EÚ dosahujú v priemere najlepšie výsledky na britských univerzitách.

Na Slovensku existuje viacero nadácií, ktoré sa zameriavajú na podporu študentov v zahraničí. Napríklad organizácia LEAF prerozdelí ročne niekoľko grantov, každý v hodnote 5-tisíc eur. Podobné sumy poskytuje aj Tatra Banka, Provida alebo napríklad SPP.

Tie však spravidla poskytujú peniaze na životné náklady a počet podporených študentov je významne nižší ako počet tých, ktorí v Anglicku študujú. Druhou alternatívou sú vládne granty od slovenských ministerstiev, ktoré môžu študentovi pokryť nielen náklady na život, ale aj samotné školné. Podmienkou však je, že po absolvovaní univerzity sa študent vráti a bude niekoľko rokov pracovať v štátnej správe.

Opäť však ide len o zopár študentov ročne a navyše – tieto granty sú zamerané až na druhý stupeň vysokoškolského štúdia.

Briti často hovoria, že v prípade brexitu by mohli s EÚ fungovať ako Nórsko, ktoré nie je jej členom, ale užíva si s ňou zónu voľného obchodu. Jeho občania na univerzitách v Anglicku preto nemajú nárok na študentskú pôžičku. Britskú vládu v tomto prípade nahrádza tá nórska.

„Nie sme oprávnení žiadať o britskú finančnú pomoc, ale máme vlastný systém pôžičiek, ktoré naša vláda poskytuje študentom v zahraničí. Pokrýva školné v plnej miere a čiastočne životné náklady,“ hovorí pre Denník N Per Søreide Senstad z Osla.

Do akej miery by sme podobný systém dokázali zaviesť na Slovensku, je veľmi otázne.

Pracujúci a turisti

Prípadný odchod Británie pravdepodobne ovplyvní aj niektoré profesie.

Napríklad Slováci, ktorí v Británii vyštudovali právo a neskôr tam získali kvalifikáciu, dnes môžu podľa európskej smernice 95/8 pôsobiť bez výrazných komplikácií v akomkoľvek inom štáte EÚ vrátane Slovenska.

Cieľom smernice je znížiť bariéry pre pohyb profesionálov v rámci spoločného trhu a tiež naplniť jeho potreby. V dôsledku cezhraničných transakcií sa totiž v mnohých sporoch využíva nielen domáce právo, ale aj to európske a medzinárodné.

Ako upozorňuje Athene Chanter z parížskej kancelárie Weil, Gotshal LLP, možný odchod pravdepodobne ovplyvní tých, ktorí získali právnu kvalifikáciu v Spojenom kráľovstve, no plánujú pôsobiť v inom štáte EÚ. „Jednoduchosť, s akou som ako občianka Británie s anglickým právnym vzdelaním začala pracovať vo Francúzsku, bude narušená,“ myslí si Chanter. A platiť to môže aj naopak pre našich občanov v Británii.

Lacnejšia libra?

Spôsob, akým môže brexit ovplyvniť cestovný ruch medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom, je v tejto chvíli otvorený. Stanislav Macko zo Slovenskej asociácie cestovných kancelárií pripomína, že záujem Slovákov o Britániu kolíše. Možno sa však domnievať, že v prípade odchodu by sa oslabila cena libry, čo by z pohľadu Slovákov mohlo zvýšiť záujem o túto krajinu.

Naopak, Milan Pancák ktorý v Británii pracuje ako skladník a vodič od roku 2004, žiadne významné zmeny nepredpokladá. „Myslím si, že prípadný odchod môj život neovplyvní. Mám pracovné povolenie a som tu už dlho,“ odpovedá na otázku. Domnieva sa, že po prípadnom odchode by podpísala Británia s EÚ dohody o voľnom obchode. Priznáva však, že vďaka EÚ bol jeho príchod na miestny pracovný trh jednoduchší.

Z pohľadu Slovákov, ktorí do Británie plánujú odísť za štúdiom a prácou, predstavuje brexit značné komplikácie. Či už ide o študentské pôžičky, právnu kvalifikáciu alebo otvorenosť pracovného trhu, zachovať status quo je pre Slovákov v najlepšom záujme.

Brexit

Teraz najčítanejšie