Mnohé deti majú priveľa krúžkov, nemajú čas na hru, priateľstvá ani nudu (Víkend bez politiky)

Český pop-artový výtvarník Josef Rataj už vystavoval vo viacerých svetových metropolách. Otvorene pritom hovorí aj o svojom detstve, keď vyrastal v domácnosti s agresívnym otčimom. Ten bil jeho i jeho mamu. Bezpečný domov nakoniec našiel u starých rodičov. Po turbulentnej mladosti sa náhodou dostal k výrobe pop-artu.

„Spomínam si aj na to, ako ma jeden kamarát v Amerike zobral do domu, ktorý patril Matthewovi Perrymu. Ten kamarát sa totiž v Hollywoode živil dizajnom. V dome ma priviedol k jednému obrazu. Pozrel som naň a povedal, že to je také škaredé, že by som to zvládol namaľovať aj ja. Kamarát sa na mňa prekvapene pozrel a povedal: ‚V poriadku, tak to skús. Na jeseň budem zariaďovať jeden americký dom, tak doň začni maľovať obrazy.‘ Odpovedal som mu, že dobre, namaľujem. A tak sa vlastne začal celý môj príbeh.“

Nebyť na smiech ako Monk

V čase, keď Marek Hudec vyrastal, bol v televízii populárny seriál Monk o detektívovi s obsedantno-kompulzívnou poruchou, teda OCD. Jeho správanie bolo prezentované komicky, v maďarčine bol názov seriálu doplnený o podtitul Šibnutý detektív. Pre Mareka bolo pomerne ťažké prijať, že môže trpieť rovnakou poruchou.

„Pri kreslení som musel začať konkrétnym správnym a dokonale neprerušeným tvarom, a kým sa mi to nepodarilo, vyplytval som veľa listov čistého papiera. Dodnes úplne jasne neviem vysvetliť prečo, ale súviselo to s akousi vnútornou nespokojnosťou so sebou samým, s pocitom kontroly a s nevysvetliteľnými strachmi,“ píše spisovateľ a produkčný v osobnom texte o duševnom zdraví.

Priateľstvo so zlým začiatkom

Mestská policajtka Nela bola práve v službe, keď sa pred tromi rokmi strieľalo pred barom Tepláreň. Pomáhala zdravotníkom so záchranou postrelenej Radky Trokšiarovej, držala jej infúziu a utešovala ju.

„Nebojte sa, budete v poriadku,“ povedala jej. „Nemohla som povedať ,bude to dobré‘, keď vonku ležali dvaja mŕtvi. Tak som to adresovala jej. Potom som ju tuším pohladila po hlave ešte raz. Stále si na prstoch pamätám, aké mala vtedy drsné kučeravé vlasy.“

Po útoku sa spriatelili, stali sa kolegyňami a Nela si Radku dokonca vybrala za družičku na svadbe. „Neviem si predstaviť, že by nebola v mojom živote,“ hovorí policajtka.

Podcast: Aké ťažké je neplakať

Krátke video, v ktorom herec Ján Dobrík hovorí o svojom synovi liečiacom sa na leukémiu, videli na sociálnych sieťach stovky tisíc ľudí. Je súčasťou podcastu s názvom Čo nás spája, ktorý vzniká v Denníku N v spolupráci s platformou Donio.

Dobrík v rozhovore opisuje, ako sa so synovým ochorením vyrovnávali v najužšej rodine, ale aj ako to zasiahlo starých rodičov. Pred návštevou syna v nemocnici ich prosil, aby neplakali, ale nebolo to pre nich jednoduché. „Môj otec bol v tej izbe dvakrát. Prvý raz asi dvanásť sekúnd, zreval sa a bežal preč. Druhýkrát asi dve minúty a vydržal to iba preto, že pozeral do zeme.“

V istej fáze synovej liečby sa herec dokonca bál aj o svojho otca. „Mama mi bonzovala, ‚ale nepovedz mu, že to vieš odo mňa‘, že sedí v záhrade a rozpráva sa so stromami. Schudnutý, ošedivel, reku, oco, neblázni. Ešte aj o teba?“ pýtal sa ho herec. „Mení to ľudí, veď, panebože, to by sme boli psychopati, keby nás takáto vec nezmenila.“

Majú vaše deti čas hrať sa?

Tento týždeň sme vydali text o tom, aká je generácia alfa, teda dnešné deti a mladší tínedžeri. Viac ako polovica z nich je zaťažená nielen školou, ale aj dennými krúžkami a nezostáva im čas na spontánnu hru osamote či s priateľmi.

Detská psychologička Silvia Pokusová v archívnom rozhovore z minulého roka potvrdzuje, že sa v ambulancii stretáva s množstvom detí, ktoré sú preťažené krúžkami.

„Rodičia často hľadajú vzdelávacie krúžky a stimulačné programy, pomocou ktorých chcú akoby predbehnúť prirodzený vývin svojich detí. Chcú, aby boli lepšími a lepšími,“ hovorí psychologička. „Niekedy stačí len čas na dozretie. Aktivitami môžeme deťom pomôcť, ale nemalo by to byť na úkor voľnej hry, ktorá je pre ne najprirodzenejšia.“

Kultúrny tip pre ľudí, čo sa nevedia dočkať Vianoc: Film Holdovers

Každý týždeň jeden člen redakcie Denníka N odporúča niekoľko tipov na filmy, seriály a dokumenty dostupné na streamovacích platformách. Redaktorka vedeckej rubriky Zuzana Vitková okrem iného odporúča film Holdovers. Odohráva sa v roku 1970 na chlapčenskom internáte, kde zostali tráviť vianočné sviatky rozhnevaní a smutní mladí muži spolu s pár zamestnancami.

„Všetci sú nešťastní a spája ich celkové sklamanie zo života. Napriek tomu vývoj deja vyvoláva hrejivé pocity hodné tradičného vianočného filmu,“ píše Zuzana. „Oplatí sa pozrieť aj na jeseň a na Vianoce pokojne opäť.“