Pavol KlimentBefore she died last year, after living 117 years and 168 days, Maria Branyas Morera invited scientists to study her. The world’s oldest woman thought her body and life story had secrets to reveal about longevity.
🔗: https://t.co/E4WW4qy0FY pic.twitter.com/Rt6ySyI7PK
— The Wall Street Journal (@WSJ) October 21, 2025
Keď Maria Branyas Morera zomrela bez závažnejších chorôb v lete minulého roka vo veku 117 rokov, nebola len najstaršie žijúcou osobou na svete. Bola zároveň fenoménom z pohľadu vedcov.
V skutočnosti išlo o obyčajnú a pokojnú Španielku, ktorá mala rada jogurt, svoju záhradu, spánok, knihy, prechádzky, priateľov, hru na klavíri a psov. Napriek tomu však bol jej vek výnimočný a pre mnohých zároveň ťažko vysvetliteľný.
Vedci sa sami seba pýtali, čo umožnilo tejto nenápadnej Katalánčanke dožiť sa takého neobyčajného veku.
Odborníci z Barcelonskej univerzity pod vedením genetika Manela Estellera skúmali Moreru s jej súhlasom, keď mala 116 rokov. Odobrali jej vzorky krvi, moču, slín aj črevného mikrobiómu a porovnali ich so vzorkami mladších ľudí.
Výsledok? „Maria vyhrala genetickú lotériu,“ povedal Esteller pre The Washington Post.
Jej genóm obsahoval mimoriadne široké spektrum genetických variantov, ktoré sa spájajú s dlhovekosťou. Od efektívnej opravy DNA, cez kontrolu zápalov až po výkonnejšie mitochondrie, ktoré dávajú bunkám energiu.
Zároveň nemala ani žiadne známe mutácie zvyšujúce riziko rakoviny, Alzheimerovej choroby či cukrovky. A predsa, samotná genetika nestačí.
Žiadny z jej príbuzných sa totiž nedožil ani zďaleka takého veku ako ona. Jej mimoriadne dlhý život preto musel byť kombináciou priaznivej genetiky, no zároveň zdravého životného štýlu.
„Vedecké štúdie ukazujú, že genetika síce zohráva významnú úlohu v dlhovekosti, ale zďaleka nie rozhodujúcu. Podľa výskumov možno približne štvrtinu vplyvu na dĺžku života pripísať génom, zatiaľ čo zvyšných asi 75 % súvisí s prostredím a so životným štýlom,“ vysvetľuje pre Denník N odborník na výživu a dlhovekosť Miloslav Šindelář.
Inými slovami, dobré gény môžu podľa neho pomôcť, no bez zdravého životného štýlu sa genetický potenciál nemusí naplno prejaviť. Pre ľudí to preto môže byť dobrá správa, keďže väčšinu faktorov môžeme svojím správaním ovplyvniť my sami.
Ak však hovoríme o skutočne nadpriemernej dĺžke života, teda o ľuďoch, ktorí sa dožívajú stovky či viac, tak tu genetika začína zohrávať výraznejšiu úlohu. Odhaduje sa, že v týchto prípadoch môže vysvetľovať približne 33 až 48 percent celkovej dĺžky života.
V článku sa dočítate:
- prečo boli jej bunky o 23 rokov mladšie než jej skutočný vek;
- ako s dlhovekosťou súvisí črevný mikrobióm;
- prečo je dôležitý pocit zmyslu života;
- aké tri kľúčové kroky pre dlhovekosť odporúča Šindelář.
Imunitný systém hrá kľúčovú úlohu
Vedci sa zamerali aj na imunitný systém Márie Branyas Morery a zistili, že
