Miro Kern
Denník N
Správy vybral a komentoval Miro Kern
1. Slovenský príbeh sociálnej demokracie
Trvalo dva roky, kým si Strana európskych socialistov (PES) naplno uvedomila, že subjekt, ktorý sám seba nazýva Smer – slovenská sociálna demokracia, nemá nič spoločné s hodnotami modernej európskej sociálnej demokracie absolútne, a túto stranu vylúčila zo svojich radov.
Keď sa v piatok na kongrese PES generálny tajomník strany Giacomo Filibeck spýtal delegátov, či je niekto proti alebo či sa zdržal, v sále plnej ľavicových politikov sa nenašiel ani jeden, ktorý by sa Smeru zastal. A keď vylúčenie Smeru delegáti odhlasovali, mnohí sa radovali a tlieskali.
Každý, kto si aspoň preletí agendu PES za posledné roky, zistí, že Smer s týmto zoskupením 33 strán nemá nič spoločné už dlho. Táto európska strana má silnú zelenú agendu, upozorňuje na zásahy do ľudských práv v krajinách ako Turecko, otvorene podporuje srbskú opozíciu, ostro odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine a varuje pred nástupom krajnej pravice. Snem PES sa tento rok konal pod heslom „progresívna mobilizácia“ a jeho politická frakcia v Európskom parlamente sa oficiálne volá Progresívna aliancia socialistov a demokratov.
Nejde teda v skutočnosti o politických spojencov Roberta Fica, ktorý progresivizmus prirovnáva k rakovine. Ide o jeho priamych ideologických nepriateľov. O tom, ako ďaleko od PES Smer leží, svedčí aj fakt, že keď Fico pred týždňom na sneme Smeru ohlasoval, že ich vylúčia, odvolával sa na telefonát s predsedom PES a dokázal si spomenúť len na jeho krstné meno Stefan a priezvisko bývalého švédskeho premiéra Stefana Löfvena mu museli pripomenúť.
