Muž, ktorý odfotil Facebook Filipa Turka: Keby sa mi niečo stalo, stopy povedú k nemu

Screenshoty nenávistných príspevkov Filipa Turka vytvoril vlani v júni motoristický novinár – a Turkov niekdajší kamarát – Vojtěch Dobeš. Teraz sa k nim rozhodol prihlásiť a je pripravený na polícii dosvedčiť ich pravosť. V rozhovore pre český Deník N vysvetľuje, ako screenshoty vznikli, opisuje svoj vzťah s terajším poslancom za stranu Motoristi sebe, ako aj to, prečo sa nakoniec rozhodol verejne prehovoriť.

Dobeš pracuje ako motoristický novinár a vďaka spoločnej záľube v autách sa pred takmer dvadsiatimi rokmi zoznámil s Filipom Turkom. Až donedávna boli kamaráti, no práve on v čase vlaňajších volieb do Európskeho parlamentu vytvoril screenshoty nenávistných príspevkov z Turkovho Facebooku.

Niektoré z nich kolovali po sociálnych sieťach a práve vďaka nim sa Deníku N podarilo Dobeša po voľbách vypátrať a po overení pravosti aj niektoré z nenávistných výrokov publikovať. Hoci si pôvodne prial zostať v anonymite, nakoniec sa rozhodol prehovoriť a dosvedčiť autenticitu príspevkov aj polícii, ktorá už Turkove nenávistné príspevky preveruje.

Na čo sa v rozhovore Vojtěcha Dobeša okrem iného pýtame:

• ako sa zoznámil s Filipom Turkom a aký bol ich vzťah;
• či sa Filip Turek rasisticky prejavoval aj v reálnom svete;
• prečo sa prestali rozprávať;
• za akých okolností vytvoril screenshoty nenávistných príspevkov z Turkovho Facebooku;
• prečo sa nakoniec rozhodol verejne prehovoriť.

Kedy ste sa zoznámili s Filipom Turkom? Vy pochádzate z Pardubíc, on z pražského Chodova – kedy a ako sa vaše cesty preťali?

Bolo to niekedy okolo roku 2006, keď som sa prihlásil na fórum jaguarclub.net. Bavili ma vtedy americké autá a niektoré som aj vlastnil, ale začali ma lákať aj britské vozidlá. Premýšľal som, že si kúpim jaguar. Zopárkrát som prišiel na zrazy pri benzínke Agip v Chodove. A v roku 2006 alebo 2007 som si s jeho pomocou kupoval prvý jaguar – XJ6 Series 2 z roku 1979. Úspech z toho však nakoniec veľmi nebol.

Prečo to nebol úspech?

Auto som našiel v inzeráte, on sa naň išiel so mnou pozrieť a technicky ho prezrieť. Spätne si hovorím, že tá jeho kontrola asi nebola úplne špičková – po pár tisíc kilometroch odišla prevodovka a vzápätí aj motor. A mne už došli peniaze na ďalšie opravy.

Turek mal vtedy zhruba dvadsaťjeden rokov, boli ste de facto rovesníci. Čím sa živil?

Ja ani nikto z môjho okolia sme nikdy poriadne nevedeli, čím sa Filip vlastne živí. Na podobné otázky veľmi nechcel odpovedať. Bolo len zrejmé, že je nejako napojený na svet starých jaguarov a veteránov všeobecne. Niekedy v druhej polovici nultých rokov si zariadil dielňu. Chvíľu pracoval u Jaroslava Rejku, čo je jeden zo špičkových renovátorov. Tam sa podľa všetkého naučil, ako tieto autá opravovať a renovovať. Potom to skúšal sám, no netuším, ako úspešne. Vždy hovoril, že dohadzuje bohatým ľuďom autá do zbierok. Či to bola pravda a či ho to uživilo, neviem posúdiť.

V tom čase sme sa osobne poznali, občas sme posedeli pri pive. Vídali sme sa zopárkrát do roka, hlavne v druhej polovici nultých rokov. Rozprávali sme sa však väčšinou o autách, politike sme sa skôr vyhýbali.

Prečo?

Postupne sa viac a viac prejavovalo, že mal sklony k rasistickým poznámkam a k adorácii nacistov, talianskych fašistov a podobne. Mal ich vždy. Ja som tomu bol vždy na míle vzdialený, takže som sa s ním radšej rozprával len o autách.

Spomínate si na nejakú konkrétnu situáciu?

Priamo si vybavujem situáciu pred rýchlym občerstvením na Tříde míru v Pardubiciach. Vtedajší majiteľ bol černoch. Filip tam začal vykrikovať, že si objedná „hitlerburger“, a striedavo ešte jeden výraz v štýle rasistického neg*rburgera. Stál som za rohom asi dvadsať metrov od neho a predstieral som, že ho nepoznám. Obsluha to vtedy brala s nadhľadom, ale aj tak sa to skončilo tým, že na neho niekto zavolal mestskú políciu, ktorá to vyriešila dohovorením. Potom sa s nimi ešte veselo rozprával a ja som sa ďalej tváril, že s ním nemám nič spoločné.

Videli ste ho niekedy hajlovať?