Karol Sudor
Lukáš Farský (1987) je alkoholik, ktorý po absolvovaní ústavnej liečby ôsmy rok žije bez návykových látok – závislý bol okrem alkoholu aj od liekov. Šesť rokov v Česku nakrúca videá s ďalšími abstinujúcimi alkoholikmi, ale aj s odborníkmi na liečbu závislosti. Venuje sa prevencii, zúčastňuje sa prednášok a besied zameraných na prevenciu alkoholizmu.
Kedy ste začali piť, keďže už v osemnástich ste prejavovali známky závislosti od alkoholu?
Môj prvý kontakt s alkoholom prišiel v deviatej triede základnej školy. V pätnástich a šestnástich som už popíjal bežne. A keďže mi nikdy nechutilo pivo, pil som buď víno, alebo tvrdý alkohol. Pamätám si, ako som v pätnástich vypil fľašu fernetu na ex, o pár dní sme zase s kamarátmi vypili fľašu vodky. Prichádzalo to teda postupne.
Bola to frajerina?
Na začiatku to určite bola frajerina pred kamarátmi. Postupne som však zisťoval, že alkohol mi prináša niečo príjemné, konkrétne únik a akúsi úľavu od každodenných starostí.
Nezastavilo vás ani to, že vám na druhý deň bolo zle, že ste si nepamätali, čo sa dialo?
Zjavne nie, hoci napríklad po tej fľaši fernetu si nič nepamätám. A ani sa nečudujem, veď som musel mať otravu alkoholom. A prečo človek pije ďalej, hoci mu je na druhý deň zle, hoci má okná a prežíva strašné stavy opice? O tom je práve tá závislosť – síce vnímate aj negatívne dôsledky, napriek tomu si nalievate ďalej.
Pomer stavov úľavy s alkoholom a zlých stavov po ňom je pritom jasný – to druhé trvá oveľa dlhšie. A každé ráno sa človek zobudí s rovnakými problémami, ktoré sa snažil prehlušiť pitím.
Je to tak, všetky zlé veci sú na druhý deň späť, dokonca v ešte väčšej intenzite. Počas toho, ako človek pije, totiž zvykne napáchať mnoho iných zlých vecí. Kdekoho pouráža, niekto je aj fyzicky agresívny. Keď sa na to na druhý deň rozpamätávate, nie je vám najlepšie. No a práve to potom opäť vedie k tomu, že si človek naleje. Jednoducho potrebujete všetko prehlušiť. Takto sa to neustále násobí, potom príde totálna závislosť. Bežne som píjaval aj týždeň v kuse.
Nik vás nebrzdil? Ak nie kamaráti, neozvali sa napríklad rodičia?
Jasné, že sa ozývali rodičia aj iní ľudia. Reči, že nemám piť, som počúval počas celej strednej školy, v osemnástich, devätnástich… Nepomohlo to, veď mi nepomohlo ani to, keď som sa v 21 rokoch opitý „vybúral“ v aute a vzali mi vodičský preukaz. Pánboh zaplať, že sa nikomu nič nestalo. Výčitky prichádzali aj od mojich partneriek. Keď je človek závislý, kašle na všetky rady a odporúčania. Netrápilo ma to, vždy som len mávol rukou. Chýbala mi motivácia zmeniť sa.
Kedy prišlo dno, ktoré vás donútilo niečo urobiť? Nakoniec ste išli na ambulantnú liečbu, ktorá však nezabrala.
Pred ambulantnou liečbou som ešte nebol úplne dole. Liečba trvala päť rokov a podľa mňa nezabrala práve preto, že som nebol na dne. Vtedy som vlastne iba uznal, že to, ako žijem, je zlé, primárne som sa však snažil vyhovieť tlaku okolia, najmä vtedajšej priateľke. Problém je, že som nebol vnútorne presvedčený o tom, že chcem abstinovať. Necítil som potrebu byť stále triezvy, takže rozhodne nešlo o dno. To prišlo až po piatich rokoch, čiže na konci ambulantnej liečby. Počas nej som zažil mnohé recidívy, od alkoholu som prešiel na závislosť od marihuany a neskôr od návykových liekov, konkrétne benzodiazepínov a hypnotík (lieky na spanie – pozn. red.). Posledný rok už nebol deň, keď by som neužíval návykové lieky. Napriek všetkému som neskutočne vďačný, že som si tou ambulantnou liečbou prešiel.
Ráno ste vstali a rovno ste užili lieky na spanie.
Áno. Robil som to, aby som sa utlmil a sfetoval. Na jednej strane som sa utlmoval, ale zároveň som to podporoval energetickými nápojmi. A pil som aj veľké množstvo kávy. Alkohol som teda naplno nahradil liekmi. Počas dňa som nemal problém užiť celé plató Lexaurinu alebo nejakého hypnotika. Väčšinu vecí z toho obdobia si ani nepamätám, lebo tie lieky pôsobia ako „vymazávače“ pamäti. Keď som nemal poruke lieky, siahal som po alkohole. Šlo o týždňové ťahy, nakoniec to došlo do stavu, keď som píjaval tri fľaše vodky za deň. To obdobie vlastne bolo len o tom, že som ležal, pil, občas zašiel na záchod, kúpiť si chľast a následne sa opäť spil do nemoty.
Tu musím poznamenať, že
